kňaz -a m. kto z povolania vykonáva náb. úkony: katolícky k., evanjelickí k-i; pohanskí k-i; (v kat. cirkvi) kto prijal 2. st. posvätnej vysviacky, presbyter: k. slúži omšu, spovedá;
kňazský príd.: k. stav, k-é rúcho;
kňazstvo -a s.
1. kňazský stav
2. hromad. kňazi, duchovenstvo;
kňažka -y -žiek ž.: pohanské k-y
kňazstvo -va s. (i hromad.)
kňazstvo -va s. 1. ▶ povolanie kňaza; kňazský stav; kňazský úrad: kandidáti na k.; rozhodnúť sa pre k.; pripravovať sa na k.; prijať sviatosť kňazstva; hierarchické, služobné k. (v katolíckej cirkvi) ustanovené ako sviatosť; Vedel, že kňazstvo sa nikomu neudeľuje pre osobnú výhodu, ale pre službu Bohu a ľuďom. [A. Pauliny] 2. hromad. ▶ členovia cirkvi s kňazským svätením, príslušníci duchovného, kňazského stavu; syn. kňazi, duchovenstvo: katolícke, evanjelické k.; prísna hierarchia kňazstva
klérus kňazi ako celok • duchovenstvo • kňazstvo: katolícky klérus, katolícke duchovenstvo • hierarchia (cirkevní hodnostári)
kňazstvo p. klérus
kňaz, -a m. človek vykonávajúci z povolania náboženské úkony, duchovný: katolícky, evanjelický, pohanský, židovský k.; študovať za k-a; káže ako k. hovorí so zápalom, poučuje;
kňazský príd.: k. stav duchovný; k-é povinnosti p. kňazov;
kňazstvo, -a str. hromad. kňazi, duchovenstvo: katolícke k.;
kňazík, -a, mn. č. -ci m. zdrob. iron.;
kňazovský príd. zastar. kňazský: k-á dcéra (Vans.) d. kňaza; k. majetok (Kal.) patriaci kňazovi