kňaz -a m. kto z povolania vykonáva náb. úkony: katolícky k., evanjelickí k-i; pohanskí k-i; (v kat. cirkvi) kto prijal 2. st. posvätnej vysviacky, presbyter: k. slúži omšu, spovedá;
kňazský príd.: k. stav, k-é rúcho;
kňazstvo -a s.
1. kňazský stav
2. hromad. kňazi, duchovenstvo;
kňažka -y -žiek ž.: pohanské k-y
kňazský -ká -ké príd.
kňazský -ká -ké príd. ▶ súvisiaci s kňazom; určený pre kňaza; charakteristický pre kňaza: k. stav; k. úrad; kňazská vysviacka, služba; kňazská dôstojnosť; kňazské rúcho; vstúpiť, byť prijatý do kňazského seminára; pripravovať sa na kňazské povolanie; plniť si kňazské povinnosti; dať kňazské požehnanie; kňazská rada poradný zbor kňazov pomáhajúci biskupovi riadiť diecézu □ hist. kňazské písmo typ písma v starovekom Egypte, hieratické písmo
duchovný1 1. súvisiaci s vedomím, myslením, psychikou človeka (op. telesný); týkajúci sa produktov a prejavov vedomia človeka (op. hmotný, materiálny) • duševný: duchovný, duševný rast; duchovná, duševná aktivita • morálny • mravný (op. materiálny): morálna, mravná pomoc, sila • nehmotný • nemateriálny: nehmotné, nemateriálne investície • nevýrobný (op. výrobný) • neproduktívny (op. produktívny): nevýrobná, neproduktívna sféra, oblasť
p. aj duševný
2. zameraný na duchovnú oblasť, duchovnosť • spirituálny • spiritualistický • mystický: duchovné, spirituálne, spiritualistické stretnutia; spirituálna, mystická hudba • náboženský (op. svetský): stredoveká náboženská poézia; duchovné, náboženské piesne • idealistický (op. materialistický): idealistické založenie autora, idealistický princíp
3. týkajúci sa cirkevnej duchovnej oblasti • kňazský: duchovný, kňazský stav • pastoračný • pastorálny: pastoračná, pastorálna činnosť; pastoračné pôsobenie
kňazský p. duchovný1 3
kňaz, -a m. človek vykonávajúci z povolania náboženské úkony, duchovný: katolícky, evanjelický, pohanský, židovský k.; študovať za k-a; káže ako k. hovorí so zápalom, poučuje;
kňazský príd.: k. stav duchovný; k-é povinnosti p. kňazov;
kňazstvo, -a str. hromad. kňazi, duchovenstvo: katolícke k.;
kňazík, -a, mn. č. -ci m. zdrob. iron.;
kňazovský príd. zastar. kňazský: k-á dcéra (Vans.) d. kňaza; k. majetok (Kal.) patriaci kňazovi
kňazský p. kňaz
kňazský i kňazovský príd. 1. vzťahujúci sa na kňaza: Kňaskí živod_e ťaškí (Bánovce n. Bebr.); Obliakól si knezóskia rúcho (Kameňany REV); Ona friško dau̯a si ušit kňeské šati (Záh. Bystrica BRA) 2. v dvojslovnom názve rastliny: kňeské čepički (Sotina SEN) - bot. bršlen (Euonymus)