kňaz [-az, -ez] m kto vykonáva z povolania náboženské obrady: kniezy a duchowni lide (ŽK 1443); kniaz Jonas (BÁTOVCE 1534); s papeskymy knezmy (ŠTÍTNIK 1650) katolíckymi; lutheránský kněz (PE 1764)
L. negwizssj knez (KoB 1666) pápež; (syn) gest w Trnave mezy cerwenymy knazmy (NOVÁKY 1698) jezuitmi; svetskích kňezuv a reholníkuv (BR 1785) kt. nie sú členmi mníšskej rehole;
F. trty frty knaz Balass (SiN 1678) hovorí, čo mu slina na jazyk prinesie; beha od knaza do knaza (s. l. 1697) roznáša klebety; -ov príd privl: od knazowey luky (LIPTOV 1622); dcéra kňezowá (KB 1757)
L. knazov mut (KrN 1795) bot bršlen európsky Euonymus europaeus; subst -ová ž kňazova manželka: slyšela sem, že knezova ležíc na smrtedlné posteli prosila, aby jí odpustila; slyšela od kňezoveg, kdy pravila (SKALICA 1597 E); -ovský, -ský, -ží príd: na mezi kniezskey a lucze (ŽK 1507); panu ffararovy lyndissu na jednu veliku a potztivu suknu knezovsku (MIČINÁ 1576 E); yduc na hospodu kňazowsku (s. l. 1686); camilli: služebny kňežj obet (KS 1763)
L. musim k ginym knazowskym panum na službu gity (D. STRHÁRE 1707) kňazskej vrchnosti; s jinými kněžskými osobami (VRBOVÉ 1731) kňazmi; wideli knjžata kňezské a zakonyci zázraki, které (Kristus) činil (KB 1757) cirkevní hodnostári; rasus vertex: korúna kňezska tonzúra; scapularis vestis: kňezsky obogek nákrčník, kolár; hora canonicae: hodinky kňezské (KS 1763) povinné modlenie kňazov; vrád kňežský na sebe prigali (KO 1782) stali sa kňazmi; po k-y prísl výraz: dalmaticus: po kňezsky oďeny (KS 1763); -stvo [-o, -í], -ovstvo s
1. hodnosť kňaza: na knezowstwie poswieczeny (ŽK 1473); muog bratanok miel giti pro kniezstwy do Brehu (P. ĽUPČA 1586) nastúpiť za kňaza; na knězstwo swetil (IA 1708); král uložil gemv nagwyžssé kňézstwo (KB 1757) ustanovil ho najvyšším kňazom; krst, byrmowani, knestwi (BD 1768); inaugurare aliqvem ministerio: nekoho na knezstvi posvetiti (LD 18. st)
2. hromad kňazi, duchovenstvo: biskupowé i giné knezstwo (CC 1655); kazatel a knezstwa senior (MV 1676); slowácké knestwj kriwdi ňetrpilo (BPr 1787); knestvo a zemani mužu regulovati pomazaneho krale (SPIŠ 1794 E); -ček, kňažík dem
1. k 1: sacrificulus: obetny kňezček (KS 1763); rozchírili gste wi i mezi timi knežkoma, že letopisi chcete widáti (BA 1789)
2. zool kniažik dúhový Coris julis: iulis: kňežjk ryba (KS 1763)
P. tpn villa Knesecz ( 1075/ 1217), Kinessa ( 1109), Kenesa ( 1231 Kňažice CDSl);
x. atpn Ivan, filius Kenaz ( 1278)
knez- p. kňaz-