kňažná -ej mn. -é -žien ž.
1. hist. panovníčka (kmeňa)
2. členka kniežacieho rodu; manželka kniežaťa
kňažná -nej pl. N -né G -žien ž.
kňažná -nej pl. N -né G -žien ž. ▶ pôvodne vládkyňa kmeňa, neskôr členka kniežacieho rodu, príslučníčka vysokej šľachty podriadená panovníkovi; manželka kniežaťa: k. sa stala zajatkyňou cudzieho kmeňa; k. pochádzala zo starého rodu; ruská, poľská, monacká k.; sídlo kňažnej; pani k.
kňažná p. šľachtičná
šľachtičná príslušníčka šľachty • aristokratka • pani (členka privilegovanej vrstvy) • kňažná • veľkokňažná • arcikňažná • vojvodkyňa • veľkovojvodkyňa • arcivojvodkyňa • grófka (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barónka • zemianka • markíza (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnátka (šľachtičná v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojarka (príslušníčka vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lady [vysl. lejdy] (príslušníčka anglickej šľachty) • baronetka (príslušníčka nižšej anglickej šľachty) • kontesa (dcéra grófa) • baronesa (dcéra baróna)
kňažná, -ej, mn. č. -né, -žien ž.
1. hist. panovníčka u starých Slovanov: k. Libuša;
2. titul manželky al. dcéry kniežaťa
kňažná ž. príslušníčka kniežacieho rodu, manželka kniežaťa: kňažná (Lipt. Ján LM); kňažná (Mošovce MAR)
kňažná [-e-] ž 1. príslušníčka vysokej šľachty; manželka kniežaťa: kniežna thiešynska a hrabinka spiská (s. l. 1508 E); podle commisie Gej Milosti knežneg (ŽILINA 1689); pre pany knežnu (ŽILINA 1699) 2. expr kňazova manželka: kazda by len chtela kneza mityi, aby mohla knezna bitj (KC 1791)