kľukatý príd. tvoriaci kľučky, zákruty: k-á čiara; k. chodník, potok;
kľukato prísl.;
kľukatosť -i ž.
kľukatý -tá -té 2. st. -tejší príd.
kľukatý -tá -té 2. st. -tejší príd. 1. ▶ tvoriaci zákruty, kľučky, oblúky, krivolaký; syn. haditý, vlnovitý: k. potôčik; kľukaté chodníčky; kľukatá puklina na strope; absolvovať kľukatú obchádzku ulicami; rieka má v južnom úseku kľukatejší tok než na severe; Šikovný mních ho povodil po dvoranách, kľukatých chodbách, kryptách, recitujúc dejiny opátstva. [Š. Žáry] □ odev. kľukatý steh steh, ktorého výsledný tvar nie je kolmý ani súbežný vzhľadom na smer šitia 2. ▶ ktorý nesmeruje k podstate veci, k cieľu priamo, zložitý: dráma má k. dej; k. ekonomický vývoj krajiny; život býva kľukatejší ◘ fraz. kľukatý ako had plný zákrut, sprehýbaný
kľukatý utvárajúci kľučky, zákruty (op. rovný) • zried. kľukastý • expr. krivolaký: kľukaté, kľukasté, krivolaké horské chodníčky • haditý • hadistý • hadovitý • zhadený • vlnovitý • zried.: krútľavý • hadivý (krútiaci sa, vinúci sa ako had): haditá, vlnovitá, krútľavá poľná cesta • hovor.: cikcakový • cikcakovitý: cikcaková, cikcakovitá čiara • serpentínový (s ostrými zákrutami): serpentínová trasa • meandrovitý (s meandrami, obyč. o rieke): prešli vysušeným meandrovitým korytom potoka • nerovný • krivý: krivá ulica
krivý 1. ktorý je (nepravidelne) odklonený od priameho, rovného smeru (op. rovný) • nerovný: krivý, nerovný ťah štetcom, ceruzou; krivý, nerovný povrch niečoho • ohnutý • zahnutý • zakrivený • skrivený (v tvare oblúka al. uhla): ohnutá, zahnutá, zakrivená, skrivená tyč • poprehýbaný • sprehýbaný • pokrivený • kraj. zúverený (viac ráz ohnutý): poprehýbaný, sprehýbaný, pokrivený plech • lomený (prudko odklonený od priameho smeru): lomený oblúk • kľukatý • expr. krivolaký (so zákrutami): kľukaté, krivolaké uličky starých miest
2. ktorý má choré al. deformované dolné končatiny, ktorý kríva na jednu al. na obidve nohy • chromý: krivá, chromá osoba • napádajúci: napádajúci na pravú nohu • krivkavý: krivkavý starec • zried. krivonohý (Timrava) • expr. zried. dokľavený (na nohách): dokľavený tvor
p. aj čaptavý
3. založený na nepravde, podvode • krivoprísažný: krivé, krivoprísažné svedectvo • nepravdivý • falošný: nepravdivé obvinenie, falošná prísaha • nespravodlivý: nespravodlivý súd
4. p. zlý 1, 3
kľukatý, zried. i kľukastý príd. tvoriaci zákruty, krivolaký: k-á cesta, rieka, dráha, k-á čiara, krivka. k. tok rieky; Po chodníkoch kľukastých kráčame. (Ráz.);
kľukato prísl.
kľukatý i kľukavý príd. tvoriaci zákruty, krivolaký: A cesta vám_e tam klukatá (Or. Poruba DK); Na vrh hori veďie takí klukatí choňňíček (Návojovce TOP); Pó sa ťi zľe po tej kľukavej ťesťe s toľkími dlhími brvnami! (Čičmany ŽIL)
klikatý p. kľukatý
kľukatý [kľu-, kli-] príd zakrivený, nerovný: sslapaty, ploskj, klukaty nos (KoB 1666); klikatý nos (VTL 1679); ptacy drawj pazaurj klikatimj (:kriwimj:) hrdlicky roztrhugj (KoA 17. st)