kývať -a/-e -ajú/-u -aj! -ajúc/-uc -ajúci/-uci nedok.
1. uvádzať do pohybu niečo visiace, zavesené: k. zvon, vietor k-a, k-e obločnicou
2. robiť pohyb zhora nadol al. zboka nabok (časťou svojho tela), hýbať: k. prstom, nohami; pes k-a, k-e chvostom
3. pohybom ruky al. hlavy dávať znamenie: k. na priateľa, k. na pozdrav, na rozlúčku;
opak. kývavať -a;
dok. kývnuť -e -u -vol: k. na súhlas prikývnuť; stačí prstom k. i fraz. stačí slabý popud
// kývať sa pohybovať sa zboka nabok: zub sa k-a, k-e; k. sa pri chôdzi knísať sa;
opak. kývavať sa
kývnuť -vne -vnu -vni! -vol -vla -vnuc -vnutie dok.
kývať -va/-ve -vajú/-vu -vaj! -val -vajúc/-vuc -vajúci/-vuci -vanie nedok. 1. (čím; zried. čo) ▶ uvádzať do pohybu neupevnenú časť niečoho, niečo visiace, zavesené a pod.; syn. knísať: vietor kýva, kýve okenicou; víchor kýva, kýve vrcholcami smrekov; chlapi kývajú, kývu stĺpom, kým ho nevyvalia; Tam kotvia bárky v prístave. Vánok im holé sťažne kýva. [T. Klas] 2. (čím) ▶ vykonávať opakované pohyby zboka nabok al. zhora nadol (obyč. časťou tela a pod.); syn. hýbať, pohybovať: k. rukami, nohami; k. bokmi; k. telom do rytmu; pes radostne kýval chvostom; kýva, kýve pri chôdzi paličkou 3. (komu; na koho; čím; s vedľajšou vetou) ▶ pohybom ruky, hlavy dávať znamenie; syn. mávať: k. niekomu na pozdrav, na privítanie; vyklonila sa z okna a kývala naňho; kývala mu na rozlúčku bielou šatkou; k. hlavou a) vyjadrovať súhlas pohybom hlavy zhora nadol b) vyjadrovať nesúhlas pohybom hlavy zboka nabok; kýval na mňa, aby som sa ponáhľal; kýva, kýve, že nás vidí; Márne však otváram oči, kývam pravou rukou na znak, že dosť bolo jej rozprávania. [L. Ťažký]; Obzriem sa a vidím, že Klopko kýva na mňa prstom. - Želáte si, pane? [P. Jaroš] 4. expr. (s kým) ▶ balamutiť niekoho s cieľom dosiahnuť vlastný prospech: nedovolí, aby s ňou v práci kývali; Povedal som si, že nedám so sebou kývať. [VNK 2002] ▷ dok. k 2, 3 ↗ kývnuť, zakývať
kývnuť -vne -vnu -vni! -vol -vla -vnuc -vnutie dok. 1. (čím) ▶ urobiť pohyb zboka nabok al. zhora nadol (obyč. časťou tela a pod.): pes kývol chvostom, ušami; dirigent kývol paličkou; Nemohla sa pohnúť, nevládala kývnuť prstom, akoby náhle ochrnula. [V. Švenková] 2. (komu; na koho; čím; s vedľajšou vetou) ▶ pohybom ruky al. hlavy dať znamenie: súhlasne, odmietavo k. hlavou; kývol nám na pozdrav; k. na čašníka; mlčky im kývol, aby vošli; Johann-Ján kývol, že si majstrovo ponaučenie vzal k srdcu. [H. Zelinová]; Kývla smerom k babke, bolo jej čudné zdraviť cudziu ženu, ale urobila to. [H. Dvořáková]; Hej, ty kučeravý, hybaj sem! - kývol na najbližší čln. [V. Krupa] ◘ fraz. kývnuť na niečo súhlasiť s niečím; kývnuť rukou nad niekým, nad niečím a) s pohŕdaním niekoho, niečo odmietnuť b) nebrať niekoho, niečo vážne; stačí [len] kývnuť prstom stačí slabý popud ▷ nedok. ↗ kývať
kývnuť urobiť pohyb (obyč. časťou tela) na vyjadrenie niečoho • pokývať • pokývnuť • zakývať • zried. zakývnuť: kývla, prikývla, zakývala hlavou na pozdrav • expr. zakyvkať • mávnuť: ustato mávol rukou • pohodiť • hodiť (prudko): vzdorne pohodila, hodila hlavou, plecom • expr. šmahnúť: do prázdna šmahol rukou • expr. zalengať (niečím zaveseným) • zatrepať • zamávať: zatrepala, zamávala šatkou na privítanie • trocha expr. zakyvotať: vetrík zakyvotal belasými zvončekmi • expr. zašermovať (urobiť pohyb ako pri šermovaní): zašermovať rukami • kniž. pokynúť (dať pokyn): pokynul im, aby vstúpili • prikývať • prikývnuť (kývnutím vyjadriť súhlas): na všetko súhlasne kývol, prikývol
kývať, -a/-e, -ajú/-vu, -ajúc nedok.
1. (čo) uvádzať do pohybu teleso upevnené na jednom konci: k. lampu, k. zvon;
2. (čím) vykonávať pohyb, hýbať, pohybovať: k. prstom, rukou, nohou; k. hlavou a) na znak súhlasu v zvislom smere, b) na znak nesúhlasu vo vodorovnom smere;
3. (komu, čím) pozdravovať niekoho mávaním: k. niekomu na pozdrav, k. rukou, k. klobúkom, ručníkom;
dok. k 1 pokývať, rozkývať, k 2, 3 kývnuť, zakývať
|| kývať sa pohybovať sa z boka na bok: k. sa pri chôdzi; kyvadlo, zvon sa kýve; zub sa kýve;
dok. zakývať sa, pokývať sa
kývnuť, -ne, -nu, -vol dok. (bezpredm. i čím) trochu pohnúť, pokývať: k. hlavou, rukou, plecom, k. na pozdrav
● ani prstom nekývne nič neurobí;
nedok. kývať
kývnuť dok. 1. strsl pohnúť niektorou časťou tela: Kívnu ešťe nohamí a bolo po ňom (Krivá DK) 2. strsl dať znamenie, pozdraviť mávnutím ruky: Kívňi na mňa rukuof, keď buďe treba! (Or. Biely Potok TRS); Kivňi mu rukou, ňeh iďe! (Martin n. Žit. ZM)