kúzliť -i nedok. kniž. čarovať
kúzliť -li -lia -li! -lil -liac -liaci -lenie nedok.
kúzliť -li -lia -li! -lil -liac -liaci -lenie nedok. (s čím; ø) ▶ robiť kúzla, predvádzať triky založené na optickom klame, na ilúzii; syn. čarovať: k. s kartami, s paličkou, s papierom; k. na javisku, v cirkuse; rekvizity na kúzlenie ▷ dok. ↗ vykúzliť
čariť, čarovať1 robiť činy, ktoré sa zdanlivo vymykajú rozumovému chápaniu • robiť čary • bosorovať: stará cigánka vedela veštiť, čariť, čarovať, bosorovať • expr. bosoráčiť • kniž. kúzliť: kúzelník čaruje, kúzli z klobúka zajaca • eskamotovať (robiť kúzla, robiť eskamotáž) • zariekať • zariekavať (spôsobovať urieknutie): čarodejnica zarieka, zariekava (chorobu)
kúzliť p. čariť
kúzliť, -i, -ia, rozk. -i nedok. kniž.
1. (bezpredm. i čo) vytvárať niečo záhadným spôsobom, čariť: z mŕtvej skaly zlatý kúzli klas (Hviezd.); pren. bás. To kúzelník si kúzli zlaté slová. (Bunč.)
2. (čo) vyvolávať si vo fantázii pekné predstavy, robiť si ilúzie: Nikomu skutočnosť nie je taká, akú si kúzlia predstavy. (Kuk.);
dok. vykúzliť