Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kúzelník -a mn. -ci m. artista, kt. predvádza kúzla, eskamotér: vrcholné číslo k-a;

kúzelnícky príd.: k. trik;

kúzelníctvo -a s. výkon, umenie kúzelníka

kúzelník -ka pl. N -íci G -kov m.

kúzelník -ka pl. N -íci G -kov m. ▶ artista, ktorý predvádza rozličné kúzla a triky; syn. eskamotér, iluzionista: svetoznámy, šikovný k.; vystúpenie kúzelníkov a mágov; stať sa, byť kúzelníkom; k. vyťahuje z klobúka zajace; Kúzelník vyčaruje z úst dievčatka šatku a vyberie z nej pohár. [D. Dušek] ▷ kúzelníčka -ky -čok ž.: do škôlky prišla teta k.

kúzelník, -a, mn. č. -ci m. kto robí kúzla, čary, kúzelné kúsky, čarodejník: jarmočný k.; pren. Kdeže je Smetana, ten kúzelník, čo notami svet celý očaril? (Smrek);

kúzelnícky príd.: k-e umenie, kúsky;

kúzelníctvo, -a str. schopnosť robiť kúzelnícke kúsky

kúzelník [-zed(e)l-, -žedl-] m kto používa kúzla, čarodejník: magus, čarodegnjk, kaužedlnjk (SP 1696); od žádného kuzedlnjka nic nikdy se nestalo (FP 1744); mordari, kužedlnici a čarodegnjcy (VP 1764); -ica ž: saga: kuzedelnice, žehnačka, lekowačka, čárodenice (WU 1750); dwe sestry, kterež čarodegnice a kauzedlnice byli welike (HI 18. st); -ícky príd: kuzelnicke a cžernokneske kumšty (Le 1730); w umeny hwezdárskem, kuzedlnickem a čarodegnickem (HI 18. st); -íctvo [-o, -í] s schopnosť robiť kúzla: od čárúw a kauzedlnjctwa (SPo 1691); skrz kužedlníctwo peklo sobe zasluhugj; w kaužedlnictwj byli wycwyčenj (SP 1696)