kúria -ie ž. sídlo (nižšej) šľachty: zemianska k.; Rímska k. súhrn najvyšších úradov, v kt. sa sústreďuje administratíva kat. cirkvi
kúria -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
kúria -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. hist. ▶ (v starovekom Ríme) skupina rodov majúcich svoj kult a spoločný majetok: príslušník starobylej kúrie 2. hist. ▶ (v starovekom Ríme) budova, kde sa schádzal senát na rokovania: senátori hlasovali o zákonoch v kúrii 3. hist. ▶ skupina stavovských zástupcov (šľachty, duchovenstva, meštianstva) na stredovekom sneme 4. ▶ (v minulosti) sídlo nižšej šľachty: zemianska, šľachtická, renesančná k.; písomné pamiatky týkajúce sa rodovej kúrie; vymenovať niekoho za správcu kúrie 5. cirk. ▶ poradný a výkonný zbor pápeža; pápežský dvor a funkcionári v najvyšších vatikánskych úradoch a kanceláriách: pápežská k.; obhajovať svoje učenie proti rímskej kúrii
kúria -ie ž. ‹l›
1. hist. (v starovekom Ríme) skupina rodov majúcich svoj kult a spoločný majetok
2. hist. radnica, kde sa schádzal rímsky senát
3. hist. (v stredoveku) poľnohospodársky, panovnícky dvor
4. cirk. pápežská k. súbor najvyšších vatikánskych úradov, tribunálov a kancelárií; biskupská k. konzistórium
5. hist. skupina stavovských zástupcov (šľachty, duchovenstva, meštianstva) na stredovekom sneme
6. volebná k. trieda voličov pri nerovnom hlasovacom práve;
kúriový, kuriálny2, kuriátny príd.: cirk. k-lni kardináli; k-lna politika pápežskej stolice; hist. k-lny sloh stredoveký úradný, kancelársky sloh; k-lny snem (v starovekom Ríme) zhromaždenie na základe rozdelenia obyvateľov na kúrie; k-ový parlamentarizmus (v niektorých konštitučných monarchiách) stavovský systém zastúpenia
kaštieľ väčšia stavba vybudovaná v minulosti ako sídlo šľachty: barokový kaštieľ • kúria: zemianska kúria • zámok (v minulosti rozsiahla stavba s funkciou obytného objektu, rodinného sídla): zámok Topoľčianky
kúria p. kaštieľ
palác veľká reprezentatívna budova • zastar. al. expr. palota: honosné paláce, paloty na námestí • kúria (sídlo nižšej šľachty): zemianska kúria • kaštieľ (sídlo šľachty): barokový kaštieľ
p. aj kaštieľ
kúria, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. zemiansky dom. kaštieľ: zemianska k., stará k., starootcovská k.;
2. v býv. Uhorsku najvyšší kráľovský súd: kráľovská k.;
3. pápežský dvor: pápežská, rímska k.;
4. hist. základná jednotka rozdelenia patríciov v starom Ríme na základe majetkových pomerov;
kuriálny, zried. i kuriátny príd.: k. pozemok, majetok, k. sudca, k-a politika, k-e rozhodnutie
kúria ž lat 1. vidiecke sídlo strednej a drobnej šľachty, zemiansky dom: brat najstarssy ustupyl a wyssyel z domu a curiae madacžanskeg (ORAVA 1654); fundus, kde ge ta curia wczil postawena (Z. PODHRADIE 1715); w meskeg curij se causa dokonawala (PRIEVIDZA 1765); na kurioch w budinkoch od panstwa nasseho wistawenich bywame (DUBOVICA 1772); kuria Jupiterowa (GŠ 1758) svätyňa, chrám 2. najvyšší (kráľovský) dvor: slawa kurie rimskeg (GŠ 1758) pápežského dvora; kurie našej kralovskej majstra (CA 1794 CM); x. pren pred wssecku kuriu ňebesku (CDu 18. st); -iálny, -iálsky príd patriaci ku kúrii, zemiansky, šľachtický: zeme bily curialske (TURIEC 1690); slobodna lignatia pre curyalskych komornykou se zanechawa (V. KUBÍN 1713); swu osobnosty ledwa mohel curialskj dom zachranit (NIMNICA 1734) kúriu; na gruntiech kurialskych (BOCA 1771 LP); roloch kurialnich pod 3 merice trymame (PLAVNICA 1771)