Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj hssj subst un

kúria -ie ž. sídlo (nižšej) šľachty: zemianska k.; Rímska k. súhrn najvyšších úradov, v kt. sa sústreďuje administratíva kat. cirkvi

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kúria ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.

kúria -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.

kúria -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.lat.⟩ 1. hist. ▶ (v starovekom Ríme) skupina rodov majúcich svoj kult a spoločný majetok: príslušník starobylej kúrie
2. hist. ▶ (v starovekom Ríme) budova, kde sa schádzal senát na rokovania: senátori hlasovali o zákonoch v kúrii
3. hist. ▶ skupina stavovských zástupcov (šľachty, duchovenstva, meštianstva) na stredovekom sneme
4. ▶ (v minulosti) sídlo nižšej šľachty: zemianska, šľachtická, renesančná k.; písomné pamiatky týkajúce sa rodovej kúrie; vymenovať niekoho za správcu kúrie
5. cirk. ▶ poradný a výkonný zbor pápeža; pápežský dvor a funkcionári v najvyšších vatikánskych úradoch a kanceláriách: pápežská k.; obhajovať svoje učenie proti rímskej kúrii

kúria -ie ž. ‹l›

1. hist. (v starovekom Ríme) skupina rodov majúcich svoj kult a spoločný majetok

2. hist. radnica, kde sa schádzal rímsky senát

3. hist. (v stredoveku) poľnohospodársky, panovnícky dvor

4. cirk. pápežská k. súbor najvyšších vatikánskych úradov, tribunálov a kancelárií; biskupská k. konzistórium

5. hist. skupina stavovských zástupcov (šľachty, duchovenstva, meštianstva) na stredovekom sneme

6. volebná k. trieda voličov pri nerovnom hlasovacom práve;

kúriový, kuriálny2, kuriátny príd.: cirk. k-lni kardináli; k-lna politika pápežskej stolice; hist. k-lny sloh stredoveký úradný, kancelársky sloh; k-lny snem (v starovekom Ríme) zhromaždenie na základe rozdelenia obyvateľov na kúrie; k-ový parlamentarizmus (v niektorých konštitučných monarchiách) stavovský systém zastúpenia

kaštieľ väčšia stavba vybudovaná v minulosti ako sídlo šľachty: barokový kaštieľkúria: zemianska kúriazámok (v minulosti rozsiahla stavba s funkciou obytného objektu, rodinného sídla): zámok Topoľčianky


kúria p. kaštieľ


palác veľká reprezentatívna budova • zastar. al. expr. palota: honosné paláce, paloty na námestíkúria (sídlo nižšej šľachty): zemianska kúriakaštieľ (sídlo šľachty): barokový kaštieľ

p. aj kaštieľ

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kúria, -ie, -ií, -iám, -iách ž.

1. zemiansky dom. kaštieľ: zemianska k., stará k., starootcovská k.;

2. v býv. Uhorsku najvyšší kráľovský súd: kráľovská k.;

3. pápežský dvor: pápežská, rímska k.;

4. hist. základná jednotka rozdelenia patríciov v starom Ríme na základe majetkových pomerov;

kuriálny, zried. i kuriátny príd.: k. pozemok, majetok, k. sudca, k-a politika, k-e rozhodnutie

kúria ž lat
1. vidiecke sídlo strednej a drobnej šľachty, zemiansky dom: brat najstarssy ustupyl a wyssyel z domu a curiae madacžanskeg (ORAVA 1654); fundus, kde ge ta curia wczil postawena (Z. PODHRADIE 1715); w meskeg curij se causa dokonawala (PRIEVIDZA 1765); na kurioch w budinkoch od panstwa nasseho wistawenich bywame (DUBOVICA 1772); kuria Jupiterowa (GŠ 1758) svätyňa, chrám
2. najvyšší (kráľovský) dvor: slawa kurie rimskeg (GŠ 1758) pápežského dvora; kurie našej kralovskej majstra (CA 1794 CM);
x. pren pred wssecku kuriu ňebesku (CDu 18. st); -iálny, -iálsky príd patriaci ku kúrii, zemiansky, šľachtický: zeme bily curialske (TURIEC 1690); slobodna lignatia pre curyalskych komornykou se zanechawa (V. KUBÍN 1713); swu osobnosty ledwa mohel curialskj dom zachranit (NIMNICA 1734) kúriu; na gruntiech kurialskych (BOCA 1771 LP); roloch kurialnich pod 3 merice trymame (PLAVNICA 1771)

kúria
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) kúria
G (bez) kúrie
D (ku) kúrii
A (vidím) kúriu
L (o) kúrii
I (s) kúriou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) kúrie
G (bez) kúrií
D (ku) kúriám
A (vidím) kúrie
L (o) kúriách
I (s) kúriami

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum KÚRIA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 3):
ČACHTICE; CHTELNICA; JANÍKOVCE (NITRA)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu