kúpele -ľov m. pomn.
1. miesto s liečivými prameňmi al. klímou (a s príslušnými liečebňami): sírnaté k., k. Piešťany, ísť do k-ov
2. ver. budova zariadená na kúpanie (význ. 1): mestské k.;
kúpeľný príd.: k. dom, k-á liečba; k. orchester, k-é mesto
kúpele -ľov I -ľmi/-ľami m. pomn.
Bardejovské Kúpele -kých -ľov m. pomn.
časť mesta Bardejov;
Bardejovskokúpeľčan, Kúpeľčan -na pl. N -nia m.;
Bardejovskokúpeľčanka, Kúpeľčanka -ky -niek ž.;
bardejovskokúpeľský, kúpeľský -ká -ké príd.
kúpele -ľov m. pomn. 1. ▶ miesto s liečivými minerálnymi prameňmi al. priaznivým podnebím a s príslušnými liečebnými domami poskytujúcimi liečebné a relaxačné služby: sírnaté, jódové, rádioaktívne, klimatické k.; k. Piešťany; návštevníci kúpeľov; liečebný pobyt v kúpeľoch; k. so zameraním na reumatické choroby; pravidelne chodiť do kúpeľov 2. ▶ verejná budova zariadená na očistu al. kúpanie: mestské k.; verejné k.
kúpele verejná budova zariadená na umývanie, kúpanie, regeneráciu a pod. • kúpeľ: parné kúpele, parný kúpeľ; chodiť do mestských kúpeľov, do mestského kúpeľa
kúpele, -ľov m. pomn. liečivý prameň, pri ktorom sú zriadené ozdravovne: jódové, rádioaktívne k., klimatické k. v ktorých sa pacienti liečia zdravým horským vzduchom;
kúpeľný príd.: k. hosť, k-á sezóna, k-á liečba, k-é miesta
kúpele m. i ž. pomn. čiast. strsl, zsl miesto, ozdravovňa obyč. s liečivými prameňmi: Dochtor mi pretpísau̯, že vraj do kúpeľ (Dol. Lehota DK); Teraz už aj običajní ľuďia choďia do kúpeľou (Socovce MAR); Nebiu̯o to pri miesce, ti kúpele, tak to biu̯o zaostaté (Smrdáky SEN)