kúpeľ -a m.
1. kúpanie; (očistné) pôsobenie niečoho vonkajšieho na telo: parný k.; ranný k.; slnečný k. opaľovanie; piesočný k. (vrabcov, sliepok)
2. kúpele (význ. 2): verejný, parný k.
3. voda al. iná tekutina na kúpanie (význ. 2): horúci k.; ponoriť súčiastky do benzínového k-a
● bolo tam ako v (parnom) k-i veľmi teplo;
kúpeľový príd.: k-á soľ
kúpeľ -ľa pl. N -le G -ľov I -ľmi m.
kúpeľ -ľa L -li pl. N -le G -ľov m. 1. ▶ očisťujúce, osviežujúce al. liečebné pôsobenie nejakej látky (obyč. vody) na telo, ktoré je v nej ponorené: teplý, horúci, studený k.; sprchový, vaňový k.; očistný, perličkový, uhličitý k.; vodný, parný, bahenný k.; ranný k.; pena, prísada do kúpeľa; dožičiť si voňavý k.; vyjsť z kúpeľa; pren. Hodiny ticha v čitárni knižnice boli pre mňa ako duševný kúpeľ, ktorému som sa dobrovoľne podrobovala. [L. Mináčová] □ slnečný kúpeľ opaľovanie sa na slnku 2. tech. ▶ ponáranie súčiastok do tekutiny: olejový k. pri kalení; petrolejový k.; naftový k. pri odmasťovaní; drev. impregnácia horúcim a studeným kúpeľom impregnácia dreva najprv v horúcej a potom v studenej impregnačnej látke ◘ fraz. je tu ako v [parnom] kúpeli v nejakom objekte, zariadení je nadmerne teplo a dusno; krvavý kúpeľ masové vraždenie, krviprelievanie (obyč. vo vojne, pri potláčaní vzbúr, demonštrácií)
kúpele verejná budova zariadená na umývanie, kúpanie, regeneráciu a pod. • kúpeľ: parné kúpele, parný kúpeľ; chodiť do mestských kúpeľov, do mestského kúpeľa
kúpeľ p. kúpele
kúpeľ, -a m.
1. ponorenie tela do vody al. pary, kúpanie, umývanie: ranný k., riečny k., vaňový, sprchový, parný k., po k-i; pren. pieskový k. vyhrievanie sa v piesku, slnečný k. opaľovanie
● bolo tam ako v k-i sparno;
2. voda alebo iná tekutina pripravená na kúpanie: teplý k., soľný k., vyjsť z k-a; tech. olejový, benzínový k. na stroje; fot. korekčný k.
● krvavý k. vojna, bitka; hromadná poprava
kúpeľ m. voda pripravená na kúpanie: Edon ďen sa kúpavalo repíkovom kúpeli a edon ďen harmančokovom (Čelovce MK); Tag ma dali do kúpela, čo som sa zohriala (Kráľ. Lehota LM); A uš ke_cä porichtovau̯ kúpeľ, hej do toho drevenieho koritka (Žaškov DK); Spravel mi ftedi aj dobrí kúpel (Val. Belá PDZ)
kúpeľ ž. gem kúpele: Idem raší do kúpeli, tam je teplá voda (Rochovce ROŽ); Bul f kúpeli v Drianove (Nandraž REV)
kúpeľ m/ž 1. kúpanie: lavatio: umjwanj, kúpanj, kupel (KS 1763); preco si ma w prwej kupeli nezalal (SJ 18. st); x. pren náb k. nového zrodenia, narodenia; nebeský, spasiteľný k. krst: křest gest kupel nowého zrozenj (BK 1581); krst naziwa kupel noweho narozeni; nebeskeho kupele, krstu swateho obdržeti (BAg 1585); spasitedlnym kupelem očistuge (AgS 1708) 2. voda al. iná tekutina na kúpanie: kazala sy kupel urobit (RW 1702); kupel z krwj maljch dytek (CP 1757); kupel s tichto zelin (PR 18. st) F. krvavú k. pripraviť komu dať niekoho popraviť: Salome krwawu kupel priprawila Yanowi (SP 1696) 3. miestnosť na kúpanie: dwere do kupela (TRENČÍN 1713); hypocaustum: kupely (ML 1779); 4. obyč. pl budova al. miesto na kúpanie a na liečenie: (mesto) hyrečne od kupeluw naproti rozličnjm nemocam (KrP 1760); kupel a hiže pre hostoh na Cemjace (PREŠOV 1784); pri každé mossj se lazně aneb kupele nalezagj (StN 1786); -ný, -ový príd k 1: wody kupelowe (KrP 1760) liečivé; kúpelné mjsto (KS 1763); koritko kupelnwo (PUKANEC 18. st)