kôra ž.
1. strsl, zsl povrchová vrstva drevín: Dakoďi páľime kuoru (Čierny Balog BRE); Ja̋ podle kvari poznám strom (Nandraž REV); Jakú majú ti ščepi hrubú kvóru! (V. Rovné BYT); Za kóru sa ščepá už hotové rublíki (Trakovice HLO); Breza má bíu̯ú kúru (Hlboké SEN)
2. vnovohr, gem zried. povrchová časť ovocia, šupa: Obieľin ťi kuoru z jablka (Kociha RS); Akú má hrubú kvaru tod naranč (Rochovce ROŽ); kóra (Málinec LUČ)
3. žit, jzsl hustý povlak al. stuhnutá vrstva na povrchu tekutých al. polotuhých potravín: Keď je dobruo mlieko, nastaňe aš taká kuora, ke_ca usaňe (Martin n. Žit. ZM); Chiťila sa naň (na lekvár) kvora a keď vichladou̯, sa zaviazau̯ (V. Maňa VRB); Vozg višóv navrch a spravev kóru na made (Trakovice HLO)
4. miest. strsl a zsl vrchná silnejšia vypečená vrstva chleba al. koláča, kôrka: Chľieb veru bou̯ napoľi suroví, kvora bola hrubá na pou̯ cuoľa, že sa aňi prerezaď ňedala (Môlča BB); Aká je zhorená tá kvara na chlebe! (Kameňany REV); To malo takú fajín kóru, ke_ca upéklo (Báhoň MOD)
5. strsl, zsl dažďom ubitá a zoschnutá povrchová vrstva pôdy, prísušok: Keď dášť pľechce zem, tá chiťí potom kuoru (Pukanec LVI); Po prutkom lejáku sa chiťí kuora na zemi (Brodzany TOP); Ked vinohrad zaschne, po déždi silnú kúru chicí (Jur p. Brat. BRA); Semeno nemohlo víncit spot kuóri (Vaďovce MYJ)
6. čiast. zsl zamrznutá povrchová vrstva snehu: Keď je sňeh zamrznutí, má kúru navrchu (Kunov SEN); Taká silná kóra je na tom sňahu, že bi si sa prám porezav na ňéj (Lapáš NIT)
7. expr. hrubá vrstva (zaschnutej) špiny (na tele): Na lochťoh mala uš kvóru, ale umiť sa ňescela (Chocholná TRČ)
8. obuv. tvrdá vložka na vystuženie päty obuvi, zadná, spevnená časť čižmy al. topánky: Poton sa už nareže materijál, jakí treba na kóri (Ludanice TOP); Šecki ti kvóri na topánkáh dolámeš (Chocholná TRČ); Chodzá už na kórách, čo majú také zedrané bóti (Brestovany TRN)