Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

kôl kola m. hrubšia žrď na jednom konci zahrotená: zatĺcť k. do zeme

expr.: je ako k. v plote sám, opustený; ukazovať, maľovať ap. → straky na k-e;

kolový2 príd.: k-é stavby

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kôl kola m.; kolový

kôl kola L kole pl. N koly m.

kôl kola pl. N koly m. 1. ▶ hrubšia, najčastejšie drevená tyč na jednom konci zahrotená: podporné, nosné koly; chatrče postavené na koloch; spevniť brehy jazera kolmi; pred sadením stromčeka treba zatĺcť do stredu jamy k.; Každá osada je ohradená dreveným plotom, ktorý je postavený z niekoľko metrov vysokých ostrých kolov jasnočervenej farby. [InZ 2000]
2. ▶ hrubšia, najčastejšie drevená tyč zahrotená na oboch koncoch, používaná v stredoveku na popravovanie: Pravda, domov sa vrátiť nemohol, tam by ho sultánovi vojaci chytili, vrátili pašovi alebo nastokli na kôl. [P. Dvořák]; Podľa inej verzie ich napichli na koly a potom vraj upálili. [J. Bob]
fraz. byť/ostať/žiť ako kôl v plote byť celkom sám, opustený; stáť ako kôl stáť nehybne, nečinne, bez slova; trčať ako kôl v plote a) fyzicky vyčnievať svojou výškou b) vyznačovať sa odlišnými vlastnosťami ako väčšina; ukazovať/namaľovať straky na kole klamať, zavádzať

-l/6844136±8029 2.91: substantíva s. G pl. 49470→49396
+290
−493
diel/8500 pravidiel/6785 vozidiel/4705 lietadiel/2909 tiel/2349 jedál/2281 čísel/2118 krídel/2008 l/1453
+122
−277
l/1448 divadiel/1226 kresiel/1166 remesiel/1096 svetiel/1023 sedadiel/796 (173/9533)

-ôl/33650±472 17.69: substantíva m. neživ. N+A sg. 15086→15104
+347
−193
stôl/14711 kôl/345→375
+343
−193
vrchstôl/18

-ôl/33650±472: substantíva s. G pl. 1466
+122
−277
kôl/1453
+122
−277
predkôl/13

kôl hrubšia žrď na jednom konci zahrotená: zatĺcť kôl do zemenár. štek [vysl. -t-] (kôl najmä k viničom)


sám 1. označuje výlučnú jedinosť, oddelenosť osoby al. skupiny, nikto iný (op. všetci, každý) • jediný: v triede bol sám, jediný, čo vypočítal všetky príklady

p. aj jediný

2. bez spoločnosti, prítomnosti iných • osamoteosamotene: stál tam sám, osamote, osamotene ako prstosameloopusteneosihotene: žije osamelo, opustene, osihotene na konci dedinyexpr.: zabudnutostrateno (odlúčene od ostatných) • fraz. ako kôl v plote

porov. aj opustený 1

3. bez cudzej pomoci • samostatneosobne: urobil to všetko sám, samostatne; sám, osobne sa chcel presvedčiť o výhodách

4. z vlastnej vôle, bez cudzieho zásahu • dobrovoľnesamostatne: prihlásil sa sám, dobrovoľne; sám, samostatne sa rozhodol ísť študovať právo

5. zdôrazňuje pomenovanie osoby al. veci • priampriamodokonca: veď je to sám predseda, priam predseda; priamo, dokonca prezident ich navštívil

6. p. opustený


žrď dlhý a tenký, obyč. valcovitý predmet slúžiaci ako držadlo, opora a pod. • tyč: drevená, kovová žrď, tyč; skok o žrdihovor. štangľa: železná štangľadrúkkôl (obyč. neopracovaný kus kmeňa al. konára stromu)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kôl, kola m.

1. hrubšia tyč na jednom konci zaostrená: k. v plote, drevený, železný k., podoprieť niečo k-om, ovaliť niekoho k-om

hovor. expr. stojí ako k. nemotorne, bez slova; je ako k. v plote sám, opustený;

2. na oboch koncoch zaostrená tyč, ktorá slúžila v stredoveku na popravu; napichnúť niekoho na k.;

kolový príd.: archeol. k-é stavby postavené na koloch;

kolík i kolček, -a m. zdrob.: vinohradnícke k-y, značkovacie k-y;

kolíkový príd.;

kolíček, -čka m. zdrob.: k. na husliach, k-y na pripínanie bielizne štipce

kôl m. (kol, gol)
1. strsl, zsl, čiast. vsl na jednom konci zahrotená hrubšia žrď vsadená do zeme ako nosná al. oporná časť nejakej konštrukcie, ohrady a pod.: Kou̯i sa vbijú do zeme a do kou̯ov idú žrďe a na žrďe šťeki (Zázrivá DK); Kec ca hraďí plot, tak sa prúťie prepletá medzi kolami (Návojovce TOP); Sáhi sa ukladajú do metróv medzi kvóli (Dol. Súča TRČ); Ked uložev seno do kopi na dlkší čas, dav doprostrétka kol (Brestovany TRN); Taki hrubi kul nabiľi do źemi (Petrovany PRE)
F. stojí jak kól f plote (Lukáčovce HLO) - nehybne, mlčky, nečinne; ostal sam jak kol u ploce (Brezina TRB) - celkom osamotený; ukezuva_ctraku na koľe (Rim. Píla RS) - podvádzať sľubovaním nesplniteľného; uka̋zal mu straku na kole (Prihradzany REV) - nedal mu, nesplnil sľúbenú vec; aj ti si s takého plota kol (Brestovany TRN) - toho istého rodu, stavu
2. jstrsl, jzsl, zempl oporná tyč pri pestovanom kríku (obyč. viniči), mladom ovocnom strome al. popínavej rastline: O Ďuri gazda pobíja koli (Lišov KRU); Ked bóv vinidž više koli, vrchi sa zrezuvali (Čachtice NMV); Ščúl sadzím fazulu, čo sa tahá na koli (Trakovice HLO); Ochabi dluhi prud i prez meter a vedz ho priviaže gu druhomu koloj (Kaluža MCH); viňičnie koli (Plášťovce ŠAH), píľení kou̯, samorastní kou̯ (Sklabiná MK); štípaní kól (Radošina NIT); gol (Rača BRA)
3. csl zahrotená tyč kovová al. okutá drevená na vybíjanie jamôk al. dier v zemi, priebojník: F prevrátenej zemi sa muožu saďeť šťepi aj za kolon (Pukanec LVI); Na janki bou̯ drevení kuol s kvakou, na kvaku sa stúplo (Dol. Strehová MK); Kol mav s plechom okuvaní špidz a nad nín krížon zelezné kridélko (Brestovany TRN); Zo źeľeznim kolom śe robia džuri do źemi a do ňich śe davaju drevene koli na trojku (Spiš. Štvrtok LVO); žeľezni kul (Kaluža MCH); gol (Rača BRA)
4. žŕdka z pevného dreva na premiestňovanie bremena, na utiahnutie reťaze pripevňujúcej náklad na voze ap., drúk: Kolom podvihni kus tod vos (Mokrá Lúka REV); kuol (Laskomerské BB)
F. to ňeňi kolom dvíhať (Ležiachov MAR) - to si nevyžaduje osobitnú námahu
5. žrď so šikmo vsadenými klinmi al. zvyškami konárov
a. vlipt, spiš na sušenie krmovín: Koli su na sušeňe trojki abo lucerni (Spiš. Štvrtok LVO); kol (Lipt. Porúbka LM)
b. čiast. jstrsl a jzsl na vešanie hrncov, mliečnikov ap. (na dvore): Šecke hrnce mi s kolou popadale (V. Lom MK); Ag našľi na koľe mľiečňike, tag ich šetke pometaľi pre_toho mladiho zaťa (Lišov KRU); Kól na kozáki bóv na dvóre a tan sa vešali hrnce (Rumanová HLO); kuol na mliečňike (Medzibrod BRE)


kol p. kôl

kolček p. kôl


kôl [-ô-, -ú-, -ó-] m
1. hrubšia tyč na jednom konci zahrotená: on tomu czlowieku z geho kolu nevkradl (ŽK 1473); kol sterczeni do zeme (s. l. 1568); uderel syna kulem (ILAVA 1647); palus: kůl (AS 1728); kwol zelezny (s. l. 1736); winjčny kúl (KS 1763); mnostvge Biskupičanov s kigaczmi a kvolmi do magjera pribehlo a tam kvalti wikonavali (HREŽĎOVCE 1768)
L. palangový, palankový, palisátny k. hrubý, palisádový: meštane (chceli) palisatne neb palankowe koly vytinati (B. ŠTIAVNICA 17. st CM); vallus: palangove koli (LD 18. st)
F. z gedneho plotu kul (SiN 1678) sú rovnakí
2. do zeme zasadená zahrotená tyč na popravu: kolom prestrčena bila (S. ĽUPČA 1632); kuol neb šibenice mu (Nemcovi) da pred dvere postaviti (B. ŠTIAVNICA 1689 CM); pod pokutou na kuol tahnuti (B. BYSTRICA 1709); furca: ssybeničny kúl (KS 1763); kolový príd: palaris: kolowy, čo k kolu náležj (KS 1763); -ček m dem k 1: axillus: kolček, čepik w dirce se obracagici (NP 17. st); z ladku kolček učiň a do djrky nose wlož (TS 1771); kolček, na ktery žhreba prybigagu (HK 18. st)


kôl p. kol

Kůl Kůl
kola
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) kola
G (bez) koly
D (ku) kole
A (vidím) kolu
L (o) kole
I (s) kolou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) koly
G (bez) kôl
D (ku) kolám
A (vidím) koly
L (o) kolách
I (s) kolami

kôl
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) kôl
G (bez) kola
D (ku) kolu
A (vidím) kôl
L (o) kole
I (s) kolom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) koly
G (bez) kolov
D (ku) kolom
A (vidím) koly
L (o) koloch
I (s) kolmi

kolo
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) kolo odvetí polohlasne. Prekrásne kolo sa skončí mojím úklonom. Ozve
G (bez) kola ktoré sa dostali do záverečného kola medzinárodnej súťaže. Ich projekt
D (ku) kolu ešte krátko vrátila k úvodnému kolu štvorhry. " Ja som začala dobre,
A (vidím) kolo Obrazové spomienky na arcidiecézne kolo košickej arcidiecézy Pohľad na
L (o) kole speváckym číslom a to hneď po prvom kole automobilových pretekov. Tých
I (s) kolom pozitívna. Týmto predvianočným kolom si totiž hráči pripomenuli, prečo
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) kolá vedeniu ligy. Nasledujúce dve kolá budú ešte súčasne na Žarci aj
G (bez) kôl kmeňovej fabrike v Mníchove pár kôl . Svoje vystúpenie však zakončil
D (ku) kolám jesennú časť vzhľadom k mužským kolám s dvojtýždňovým oneskorením. Tento
A (vidím) kolá súper. My sme sa cez prvé dve kolá dostali voľným žrebom, víťazstvo
L (o) kolách a tak dnes v postupových kolách súťažia okresné kolektívy, ba
I (s) kolami minulý týždeň znovu tromi kolami . Barani sa dvakrát predstavili

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu