kôl kola m. hrubšia žrď na jednom konci zahrotená: zatĺcť k. do zeme
● expr.: je ako k. v plote sám, opustený; ukazovať, maľovať ap. → straky na k-e;
kolový2 príd.: k-é stavby
kôl kola L kole pl. N koly m.
kôl kola pl. N koly m. 1. ▶ hrubšia, najčastejšie drevená tyč na jednom konci zahrotená: podporné, nosné koly; chatrče postavené na koloch; spevniť brehy jazera kolmi; pred sadením stromčeka treba zatĺcť do stredu jamy k.; Každá osada je ohradená dreveným plotom, ktorý je postavený z niekoľko metrov vysokých ostrých kolov jasnočervenej farby. [InZ 2000] 2. ▶ hrubšia, najčastejšie drevená tyč zahrotená na oboch koncoch, používaná v stredoveku na popravovanie: Pravda, domov sa vrátiť nemohol, tam by ho sultánovi vojaci chytili, vrátili pašovi alebo nastokli na kôl. [P. Dvořák]; Podľa inej verzie ich napichli na koly a potom vraj upálili. [J. Bob] ◘ fraz. byť/ostať/žiť ako kôl v plote byť celkom sám, opustený; stáť ako kôl stáť nehybne, nečinne, bez slova; trčať ako kôl v plote a) fyzicky vyčnievať svojou výškou b) vyznačovať sa odlišnými vlastnosťami ako väčšina; ukazovať/namaľovať straky na kole klamať, zavádzať
kôl hrubšia žrď na jednom konci zahrotená: zatĺcť kôl do zeme • nár. štek [vysl. -t-] (kôl najmä k viničom)
sám 1. označuje výlučnú jedinosť, oddelenosť osoby al. skupiny, nikto iný (op. všetci, každý) • jediný: v triede bol sám, jediný, čo vypočítal všetky príklady
p. aj jediný
2. bez spoločnosti, prítomnosti iných • osamote • osamotene: stál tam sám, osamote, osamotene ako prst • osamelo • opustene • osihotene: žije osamelo, opustene, osihotene na konci dediny • expr.: zabudnuto • strateno (odlúčene od ostatných) • fraz. ako kôl v plote
porov. aj opustený 1
3. bez cudzej pomoci • samostatne • osobne: urobil to všetko sám, samostatne; sám, osobne sa chcel presvedčiť o výhodách
4. z vlastnej vôle, bez cudzieho zásahu • dobrovoľne • samostatne: prihlásil sa sám, dobrovoľne; sám, samostatne sa rozhodol ísť študovať právo
5. zdôrazňuje pomenovanie osoby al. veci • priam • priamo • dokonca: veď je to sám predseda, priam predseda; priamo, dokonca prezident ich navštívil
6. p. opustený
žrď dlhý a tenký, obyč. valcovitý predmet slúžiaci ako držadlo, opora a pod. • tyč: drevená, kovová žrď, tyč; skok o žrdi • hovor. štangľa: železná štangľa • drúk • kôl (obyč. neopracovaný kus kmeňa al. konára stromu)
kôl, kola m.
1. hrubšia tyč na jednom konci zaostrená: k. v plote, drevený, železný k., podoprieť niečo k-om, ovaliť niekoho k-om
● hovor. expr. stojí ako k. nemotorne, bez slova; je ako k. v plote sám, opustený;
2. na oboch koncoch zaostrená tyč, ktorá slúžila v stredoveku na popravu; napichnúť niekoho na k.;
kolový príd.: archeol. k-é stavby postavené na koloch;
kolík i kolček, -a m. zdrob.: vinohradnícke k-y, značkovacie k-y;
kolíkový príd.;
kolíček, -čka m. zdrob.: k. na husliach, k-y na pripínanie bielizne štipce
kôl m. (kol, gol) 1. strsl, zsl, čiast. vsl na jednom konci zahrotená hrubšia žrď vsadená do zeme ako nosná al. oporná časť nejakej konštrukcie, ohrady a pod.: Kou̯i sa vbijú do zeme a do kou̯ov idú žrďe a na žrďe šťeki (Zázrivá DK); Kec ca hraďí plot, tak sa prúťie prepletá medzi kolami (Návojovce TOP); Sáhi sa ukladajú do metróv medzi kvóli (Dol. Súča TRČ); Ked uložev seno do kopi na dlkší čas, dav doprostrétka kol (Brestovany TRN); Taki hrubi kul nabiľi do źemi (Petrovany PRE) F. stojí jak kól f plote (Lukáčovce HLO) - nehybne, mlčky, nečinne; ostal sam jak kol u ploce (Brezina TRB) - celkom osamotený; ukezuva_ctraku na koľe (Rim. Píla RS) - podvádzať sľubovaním nesplniteľného; uka̋zal mu straku na kole (Prihradzany REV) - nedal mu, nesplnil sľúbenú vec; aj ti si s takého plota kol (Brestovany TRN) - toho istého rodu, stavu 2. jstrsl, jzsl, zempl oporná tyč pri pestovanom kríku (obyč. viniči), mladom ovocnom strome al. popínavej rastline: O Ďuri gazda pobíja koli (Lišov KRU); Ked bóv vinidž više koli, vrchi sa zrezuvali (Čachtice NMV); Ščúl sadzím fazulu, čo sa tahá na koli (Trakovice HLO); Ochabi dluhi prud i prez meter a vedz ho priviaže gu druhomu koloj (Kaluža MCH); viňičnie koli (Plášťovce ŠAH), píľení kou̯, samorastní kou̯ (Sklabiná MK); štípaní kól (Radošina NIT); gol (Rača BRA) 3. csl zahrotená tyč kovová al. okutá drevená na vybíjanie jamôk al. dier v zemi, priebojník: F prevrátenej zemi sa muožu saďeť šťepi aj za kolon (Pukanec LVI); Na janki bou̯ drevení kuol s kvakou, na kvaku sa stúplo (Dol. Strehová MK); Kol mav s plechom okuvaní špidz a nad nín krížon zelezné kridélko (Brestovany TRN); Zo źeľeznim kolom śe robia džuri do źemi a do ňich śe davaju drevene koli na trojku (Spiš. Štvrtok LVO); žeľezni kul (Kaluža MCH); gol (Rača BRA) 4. žŕdka z pevného dreva na premiestňovanie bremena, na utiahnutie reťaze pripevňujúcej náklad na voze ap., drúk: Kolom podvihni kus tod vos (Mokrá Lúka REV); kuol (Laskomerské BB) F. to ňeňi kolom dvíhať (Ležiachov MAR) - to si nevyžaduje osobitnú námahu 5. žrď so šikmo vsadenými klinmi al. zvyškami konárov a. vlipt, spiš na sušenie krmovín: Koli su na sušeňe trojki abo lucerni (Spiš. Štvrtok LVO); kol (Lipt. Porúbka LM) b. čiast. jstrsl a jzsl na vešanie hrncov, mliečnikov ap. (na dvore): Šecke hrnce mi s kolou popadale (V. Lom MK); Ag našľi na koľe mľiečňike, tag ich šetke pometaľi pre_toho mladiho zaťa (Lišov KRU); Kól na kozáki bóv na dvóre a tan sa vešali hrnce (Rumanová HLO); kuol na mliečňike (Medzibrod BRE)
kol p. kôl
kolček p. kôl
kôl [-ô-, -ú-, -ó-] m 1. hrubšia tyč na jednom konci zahrotená: on tomu czlowieku z geho kolu nevkradl (ŽK 1473); kol sterczeni do zeme (s. l. 1568); uderel syna kulem (ILAVA 1647); palus: kůl (AS 1728); kwol zelezny (s. l. 1736); winjčny kúl (KS 1763); mnostvge Biskupičanov s kigaczmi a kvolmi do magjera pribehlo a tam kvalti wikonavali (HREŽĎOVCE 1768) L. palangový, palankový, palisátny k. hrubý, palisádový: meštane (chceli) palisatne neb palankowe koly vytinati (B. ŠTIAVNICA 17. st CM); vallus: palangove koli (LD 18. st) F. z gedneho plotu kul (SiN 1678) sú rovnakí 2. do zeme zasadená zahrotená tyč na popravu: kolom prestrčena bila (S. ĽUPČA 1632); kuol neb šibenice mu (Nemcovi) da pred dvere postaviti (B. ŠTIAVNICA 1689 CM); pod pokutou na kuol tahnuti (B. BYSTRICA 1709); furca: ssybeničny kúl (KS 1763); kolový príd: palaris: kolowy, čo k kolu náležj (KS 1763); -ček m dem k 1: axillus: kolček, čepik w dirce se obracagici (NP 17. st); z ladku kolček učiň a do djrky nose wlož (TS 1771); kolček, na ktery žhreba prybigagu (HK 18. st)
kôl p. kol