kázanie -nia s.
kázanie -nia s. ▶ vyslovené verejné (obyč. cirkevné) poučenie, verejný prejav o mravoch a viere, kázeň: morálne, mravoučné k.; k. Božieho slova; rozpis kázaní na mesiac máj; pren. v románe prevláda pátos a moralizujúce k. poúčanie; Mojžišovo Desatoro a Ježišovo kázanie na hore je základom akejkoľvek morálky. [LT 1998] ▷ ↗ i kázať
kázanie s. csl mravoučná reč prednesená obyč. na kazateľnici pri bohoslužbách, kázeň: Na kazaňu opominaľi pust (Studenec LVO); kázaňá (Hor. Lehota DK); kázaňie (V. Bielice TOP)
kázanie [-í] s 1. napomenutie, napomínanie: jestli po prwém kazani nedbá poslušen býti (ŽK 1473); s welikým pečowánjm a s kazanjm synowé swěta (poklad) shledáwagj (SPo 1691) 2. cirk kázeň: z kazany nauky syna božyho (BAg 1585); pohrebne kázanj (RADVAŇ 1609); pýsne po kázany (CC 1655); w kazany postnem (s. l. 18. st)