kántriť -i nedok. expr.
1. zabíjať, hubiť: k. škodcov, k. ľudí
2. ničiť, pustošiť: k. hory, hlodavce k-ia obilie
kántriť -ri -ria (ne)kántri! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok.
kántriť sa -ri sa -ria sa (ne)kántrite sa! -ril sa -riac sa -riaci sa -renie sa nedok.
kántriť -ri -ria -ri! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok. expr. 1. (čo, koho) ▶ (cielene) spôsobovať smrť, zánik, usmrcovať, zabíjať, hubiť; syn. hlušiť, kynožiť: k. myši, potkany, muchy; tchor kántri hydinu; mačka kántri vtáčatá; obyvateľov kántria choroby a vojnový konflikt; nedovoliť k. svojich blízkych; Hrabal ako syseľ, ten tvoj majstrík, ba za vojny tuším aj ľudí kántril. [J. Podhradský]; Rys preto kántril líšky, že chcel byť pánom celého revíru. [R. Moric] 2. (čo) ▶ spôsobovať veľkú škodu, skazu, pustošiť, ničiť; syn. nivočiť, pľundrovať: nesmieme k. životné prostredie; Ako drevorubača ho mrzelo, že kántri les. [M. Krno]; Od nepamäti mal človek problémy, ako uskladniť obilie, aby ho hlodavce nekántrili a neznečisťovali. [V. Ferko] 3. (koho, čo) ▶ spôsobovať duševné utrpenie, vyčerpávať; syn. mordovať, gniaviť: kántri ho neistota; susedov kántri hlasná muzika; Pre teba som sa moril, dušu kántril. [V. Mináč] ▷ dok. ↗ skántriť
kántriť sa -ria sa (ne)kántrite sa! -rili sa -riac sa -riaci sa -renie sa nedok. expr. ▶ spôsobovať si (cielene) navzájom smrť, zánik, usmrcovať sa, zabíjať sa, hubiť sa; syn. hlušiť sa, kynožiť sa: prečo sa ľudia vo vojnách tak kántria ▷ dok. ↗ skántriť sa
biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)
2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte
3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe
4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)
kántriť p. ničiť 2, 3
ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovať • kaziť • znehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračky • pustošiť • drancovať • decimovať • plieniť • ruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinu • deštruovať • devastovať: chemikálie devastujú pôdu • demolovať • rúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domy • rozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácie • expr.: nivočiť • depčiť • depsiť: dážď nivočil úrodu • expr.: pľundrovať • humpľovať
2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiť • trýzniť • sužovať • súžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomia • moriť • deptať • zožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strach • expr.: mučiť • hrýzť • zhrýzať • kváriť • kántriť • nivočiť • gniaviť • drviť • depčiť • depsiť • spaľovať • humpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže
3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjať • hubiť • márniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcov • zneškodňovať • kynožiť • dorážať: dobytok dorážali na bitúnku • expr.: kántriť • rúbať • mäsiarčiť • kváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horu • subšt. krágľovať
kántriť, -i, -ia, rozk. -i nedok. expr. (koho, čo) zabíjať, ničiť, hubiť, pustošiť: Kántrime jeden druhého. (Jégé) Kántri mačky a psov, čo mu plašia zver. (Laz.) Ľudí kántrila cholera. (Heč.); k. hory (Jil.); k. životy (Rys.);
dok. skántriť
kántriť nedok. csl expr. ničiť, nivočiť, zabíjať: Musíme ňeja_kántriť tie miši, lebo nám robia velkú škodu (Hliník n. Hron. NB); Muchi kantrí (Rochovce ROŽ); Kantrá otrovú potkanov (Bánovce n. Bebr.); Muśim kantric tote miši (Čemerné VRN)
kántriť sa nedok. zried. expr. ničiť sa, zodierať sa v práci: Ňeznam, čomu śe tak strašňe kantri (Markušovce SNV)