Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn

kántriť -i nedok. expr.

1. zabíjať, hubiť: k. škodcov, k. ľudí

2. ničiť, pustošiť: k. hory, hlodavce k-ia obilie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kántriť ‑i ‑ia nedok.

kántriť -ri -ria (ne)kántri! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok.


kántriť sa -ri sa -ria sa (ne)kántrite sa! -ril sa -riac sa -riaci sa -renie sa nedok.

kántriť -ri -ria -ri! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok. expr. 1. (čo, koho) ▶ (cielene) spôsobovať smrť, zánik, usmrcovať, zabíjať, hubiť; syn. hlušiť, kynožiť: k. myši, potkany, muchy; tchor kántri hydinu; mačka kántri vtáčatá; obyvateľov kántria choroby a vojnový konflikt; nedovoliť k. svojich blízkych; Hrabal ako syseľ, ten tvoj majstrík, ba za vojny tuším aj ľudí kántril. [J. Podhradský]; Rys preto kántril líšky, že chcel byť pánom celého revíru. [R. Moric]
2. (čo) ▶ spôsobovať veľkú škodu, skazu, pustošiť, ničiť; syn. nivočiť, pľundrovať: nesmieme k. životné prostredie; Ako drevorubača ho mrzelo, že kántri les. [M. Krno]; Od nepamäti mal človek problémy, ako uskladniť obilie, aby ho hlodavce nekántrili a neznečisťovali. [V. Ferko]
3. (koho, čo) ▶ spôsobovať duševné utrpenie, vyčerpávať; syn. mordovať, gniaviť: kántri ho neistota; susedov kántri hlasná muzika; Pre teba som sa moril, dušu kántril. [V. Mináč]
dok.skántriť


kántriť sa -ria sa (ne)kántrite sa! -rili sa -riac sa -riaci sa -renie sa nedok. expr. ▶ spôsobovať si (cielene) navzájom smrť, zánik, usmrcovať sa, zabíjať sa, hubiť sa; syn. hlušiť sa, kynožiť sa: prečo sa ľudia vo vojnách tak kántriadok.skántriť sa

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


kántriť p. ničiť 2, 3


ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovaťkaziťznehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračkypustošiťdrancovaťdecimovaťplieniťruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinudeštruovaťdevastovať: chemikálie devastujú pôdudemolovaťrúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domyrozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácieexpr.: nivočiťdepčiťdepsiť: dážď nivočil úroduexpr.: pľundrovaťhumpľovať

2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiťtrýzniťsužovaťsúžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomiamoriťdeptaťzožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strachexpr.: mučiťhrýzťzhrýzaťkváriťkántriťnivočiťgniaviťdrviťdepčiťdepsiťspaľovaťhumpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjaťhubiťmárniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcovzneškodňovaťkynožiťdorážať: dobytok dorážali na bitúnkuexpr.: kántriťrúbaťmäsiarčiťkváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horusubšt. krágľovať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kántriť, -i, -ia, rozk. -i nedok. expr. (koho, čo) zabíjať, ničiť, hubiť, pustošiť: Kántrime jeden druhého. (Jégé) Kántri mačky a psov, čo mu plašia zver. (Laz.) Ľudí kántrila cholera. (Heč.); k. hory (Jil.); k. životy (Rys.);

dok. skántriť

kántriť nedok. csl expr. ničiť, nivočiť, zabíjať: Musíme ňeja_kántriť tie miši, lebo nám robia velkú škodu (Hliník n. Hron. NB); Muchi kantrí (Rochovce ROŽ); Kantrá otrovú potkanov (Bánovce n. Bebr.); Muśim kantric tote miši (Čemerné VRN)


kántriť sa nedok. zried. expr. ničiť sa, zodierať sa v práci: Ňeznam, čomu śe tak strašňe kantri (Markušovce SNV)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu