justícia -ie ž. súdne orgány; činnosť súdu, súdnictvo: moderná j.;
justičný príd.: j-í zamestnanci, J. palác (v Bratislave); j. omyl odsúdenie nevinného; j-á vražda poprava nespravodlivo odsúdeného
justičný [-t-] -ná -né príd.
justičný [-t-] -ná -né príd. ▶ súvisiaci s justíciou, s činnosťou súdnych orgánov, so súdnictvom: j. aparát; j. palác; úrad justičnej polície; podať sťažnosť justičným orgánom □ justičný omyl odsúdenie nevinného; justičná vražda poprava nevinného
justícia -ie ž. ‹l› súdne orgány; ich činnosť, súdnictvo: pracovníci j-ie.;
justičný príd. j-á služba; j-á správa; j. omyl odsúdenie nevinného; j-á vražda poprava neprávom odsúdeného
justícia, -ie ž. vykonávanie súdnej moci, pravosúdie, súdnictvo;
justičný príd.: j-á budova, j-á správa, j-é práva, j. omyl; j-á vražda odsúdenie a poprava nevinného