jurisdikcia [-d-] -ie ž.
jurisdikcia [-d-] -ie ž. ⟨lat.⟩ 1. práv. ▶ súhrn právnych prostriedkov, ktoré zákon priznáva súdom na rozhodovanie v trestnoprávnych, občianskoprávnych a ďalších (obchodných, správnych) veciach, súdna právomoc; príslušnosť tejto právomoci, jej rozsah a obvod, súdna príslušnosť: j. súdov; podliehať jurisdikcii; patriť pod jurisdikciu vojenského súdu; Vyšetrovanie všetkých prípadov bude prebiehať pod jurisdikciou haagskeho tribunálu. [VNK 2002] Medzinárodného trestného súdu 2. práv. ▶ právo uplatňovať verejnú moc, verejná právomoc; rozsah tejto právomoci: j. orgánov poverených kontrolou ústavnosti; j. zohľadňuje meniace sa trhové hodnoty 3. cirk. práv. ▶ právomoc prislúchajúca duchovným v spojitosti s ich úradom: j. biskupa, vikára, preláta; univerzálna j. pápeža
jurisdikcia -ie ž. ‹l› práv.
1. úradná právomoc, najmä súdna
2. príslušnosť tejto právomoci, jej rozsah a obvod, súdna príslušnosť
3. cirk. práv. cirkevná právomoc prislúchajúca duchovným osobám v spojení s ich úradom al. im osobne prepožičaná;
jurisdikčný príd.
jurisdikcia, -ie ž. kniž. súdna právomoc; súdnictvo: civilná, cirkevná, vojenská j.;
jurisdikčný príd.: j-á norma
jurisdikcia ž lat práv súdna právomoc: pod wladu a jurisdictiu oswiczeneho pana groffa (ČACHTICE 1737); predjmenovane naše mesta banske nemaji v sobe vetši iurisdictiu, moc, vládu a pravo; v tom naš bergmajster ma jurisdictiu, dispositiu aneb sporadani učiniti (MB 1759); toto zakladany bez uražky slobody a jurisdictie wrchnosty nasseg sme učynily (P. BYSTRICA 18. st)