juh -u m.
1. svetová strana, v ktorej smere je poludňajšie slnko: byť obrátený na j.
2. krajiny na juž. strane Zeme al. ich juž. časti: žiť na j-u, cestovať na j.;
južný príd.
1. smerujúci, obrátený na juh: j-á strana domu, j-é svahy
2. nachádzajúci sa na juhu: J-á Amerika, j. pól, j-á pologuľa
3. idúci z juhu: j. vietor;
južne prísl.: j. od cesty
juh juhu m.
Juh Juhu m. mestská časť Košíc;
Južan -na pl. N -nia m.;
Južanka -ky -niek ž.;
južský -ká -ké príd.
juh juhu m. 1. ▶ svetová strana oproti severu smerujúca k južnému pólu (podľa smeru Slnka v zenite napoludnie): diaľničné prepojenie sever - j.; dom obrátený na j.; lietadlo letí z juhu; prúdenie vzduchu od juhu; Vietor duje k juhu a obracia sa na sever. [I. Kadlečík] 2. ▶ oblasti, územia ležiace smerom na juh: slnečný, teplý j.; územia európskeho, slovenského juhu; vtáci odlietajú na j. do teplých krajov; Šťastie, že za Dolniaky rátame aj náš juh, najmä révorodé svahy Malých Karpát. [Š. Žáry]; Nová vlna tornád zasiahla juh USA už po druhýkrát počas jedného týždňa. [Sme 1998] □ hist. vojna medzi Severom a Juhom občianska vojna v Spojených štátoch amerických medzi severnými štátmi (Úniou) a južnými štátmi (Konfederáciou) v 60. rokoch 19. stor.
juh svetová strana, v ktorej smere je poludňajšie slnko: byť obrátený na juh • zastar. poludnie
juh, -u m.
1. svetová strana ležiaca oproti severu, v smere poludňajšieho slnka: svah obrátený na juh, k juhu; na j. od Bratislavy južne;
2. krajiny ležiace tým smerom: slnečný j.; slovenský j.; románsky j. (Vlč.); hist. vojna medzi Severom a Juhom medzi severnými a južnými štátmi Severnej Ameriky
juh m. 1. strsl, zsl nov. svetová strana ležiaca oproti severu: No, vieter veje od juhu, buďe padať (Čierny Balog BRE); Išla do teho Cífera, to je téš sedem kilometróv od nás, tuto na juch (Ružindol TRN) 2. krajina ležiaca tým smerom: Lastovički odletujú na juch (Návojovce TOP)