již p. už
už [už, juž], čes již I. prísl vyj. 1. ukončenie deja, stavu al. okolnosti: wydiely sme, zie hay stiaty bol, y drewa už tu nebolo (TRENČÍN 1584); (Mrwa) giz w Panu Bohu odpocjwa (SLIAČE 1615); juž na večnu mizeriu sme mnohi vyšli (LOVČA 1682 LP); us sa poradily boly, yako gich pobity magy (B. ŠTIAVNICA 17. st); služny uss bol odessel (ŽILINA 1705); swetlice som uss dal wibjeliti (NOVÁKY 1752); prawdu wam powgem, že uss takoweho krale na tomto swete neni (MS 1758) 2. začatie deja, ihneď: už wydym, že Wassy Milostty s panskymi poddanimi dobre nakladatty nechczete (ILIJA 1598); statek pustily sme do zalohu panv Koleczanskemv a gyz den ten, ktery sme mely mezy sebu dokonany, pryssel (PRÍLES 1595); (sedliaci) už prwopostni stredu společne dawagi hrachu (BUDATÍN 1629); iam: guž, hned; jam domu itionem parant: guz domu chcú gjti (KS 1763); včul už pani nam haje odjali, nesmime na haje ani pozret (UHROVEC 1776 LP); už wec na to prissla, ze mne prawotne pohledawagu (PUKANEC 1799) 3. naliehavosť niečo uskutočniť, konečne: wnydi že giž, požehnana, do chramu božyho (BAg 1585); y mnye y bratu wy nadawate, protoze nech us teprow konyecz toho bude (KALINOV 1595); na ten cžas Wahu dost, aby se giž bez messkany takowe budowany mohlo wikonáwaty (ŽILINA 1613); da mili Pan Boh, abi ste sa us skoro hibali domu (RADVAŇ 1714); porodila panenka (syna), pobiežte, dnes sa wam guž narodil (Pas 18. st) 4. už-už že dej takmer nastal, práve: gak za stasliweho pokladal bi si zločinca, ktery kdyz bi guss guss na ssibenicu bil wedeny, od knižete gratiu dostal (MS 1758); Krystus guss guss k sudu zegde (GŠ 1758); pan prelat ku oltaru guš guš pristupuge (MaS 1776) II. čast 1. v spojení s prísl času má význam častíc ešte, hneď: wčera giž na zmrkawanj sem se pustil z plty k mostu (ŽILINA 1613); juž včil pak za takove dve dediny musime teškosti zbyvati (SELCE 1716 LP); prespala se ze wčilegssim geg mužom, z kterim guž potom tyarssena bola (ORAVA 1730) 2. v spojení s číselnými výrazmi vyjadruje, že ide o väčšie množstvo, väčší počet niečoho al. niekoho, až: vss ttomu gest skorro puol roka a mne moge kosse mne gest nekcell werritty (ŠÁŠOV 1579); len lezim, us na sedmi tiden (RADVAŇ 1714); husy nasse kapu, guž 4 skapali (s. l. 1753); z našej dediny juž šestnast hospodarov ušlo (MACHULINCE 18. st LP) 3. zdôrazňuje nasledujúci výraz, dokonca: my, zbedowany Srnange, ktery sy guž any rady newime (H. SRNIE 1690); ag pani matka ge us lebsse (RADVAŇ 1694); Dora powedala, že ge uš tyarssena a že uš y mlgeko w prsach cziti (VELIČNÁ 1724); Egipčane guž anj peniezy, anj dobitka nemagu (KT 1753) 4. v spojení s časticou len má význam modálnej častice, hádam, vari: na Potoku byla cela dedina spustla, už len čtyri dvory se nachazeji (DRIENČANY 1683 LP); zabigem toho Praszrejka, strela geho matery, ale uss len dolu leteu (BLATNICA 1734) 5. používa sa na oživenie reči vo funkcii častíc teda, veru: giz slysste, kazdy czlowiek ma dokazati zaplaceny dluh (ŽK 1473); již ja práve vidím, že musím umríti (ASL 1687); guss ale co powim o hriessnikowy (MS 1758); už mali za pjsara, a snad gjch trtko z Prjekopi pjsal (PRIEKOPA 1779) III. spoj dvojčl už - už vyj. vylučovací al. rozlučovací vzťah, alebo: cesta k smrti rozlična, guž mokra, guž sucha (GŠ 1758); modo hoc, modo illud: guž toto, guž to (KS 1763); modo temporibus, modo serius: giž skoreg, giž neskoreg (ML 1779); guss pokani činiti, guss zasek do hrichuw se nawracowati, guss Bohu slubowati, guss slub ten zrussowati (MK 18. st)