jezuita -u m. člen rehole, kt. v 16. stor. založil sv. Ignác z Loyoly;
jezuitský príd.: j. kostol, j-á rehoľa
jezuita -tu pl. N -ti I -tmi m.
jezuita -tu pl. N -ti I -tmi m. ⟨VM⟩ ▶ člen najpočetnejšej rímskokatolíckej mužskej rehole Spoločnosť Ježišova založenej v 16. stor. Ignácom z Loyoly, zameranej na pastoráciu, misie, vedu a vzdelávanie a aktívne pôsobiacej v období protireformácie (podľa latinskej podoby názvu rehole Societas Iesu): vzdelaný j.; páter j.; predstavený jezuitov; stať sa jezuitom; pôsobenie jezuitov; pašiové hry hrávali jezuiti
jezuita -u m. ‹VM›
1. člen katolíckej rehole Spoločnosť Ježišova (lat. Societas Iesu), založenej v 16. stor. Ignácom z Loyoly
2. pejor. kto vychádza zo zásady, že účel svätí prostriedky, kazuista: to je pravý j.;
jezuitský príd.: j-á rehoľa
jezuita, -u m. člen rehole Spoločnosti Ježišovej, založenej v XVI. stor. Ignácom z Loyoly;
jezuitský príd.: j. kostol, kláštor; j-é hry; j-á literatúra vydávaná jezuitmi
jezuita [-u(v)i-, -ubi-, -zov-], jezuit [-u(v)it] m lat člen rehole Spoločnosti Ježišovej, založenej v 16. stor. Ignácom z Loyoly: vino sem prodal cžerwenim jesubitom (TRLINOK 1652); we sskolach yesuwytow (BRATISLAVA 1667); gestli žena z litostj chleb podala (väzňom), jezuit pak zwedel, hned do husel zawrena byla (MV 1676); truhliczu Jankowičz dongesel jesuitom (JASENICA 1704); po Mikulassowy byl Adam Ssal jezuwit negwissim mandarynom dwora; jezowyti w Trenčine (KrP 1760); -ský príd: od krcžmj jezuitskeg (TRENČÍN 1694); pri klastery jesuvicskem (CHTELNICA 1765); nahle sme pod moc jezovitsku se dostali (HRANOVNICA 1776 LP)