jestli, jestliže spoj. podraď. zastar. ak
esli, eslik p. jestli
jesli p. jestli
jestli i jestlik spoj. podraď. (jesli, ježdľi, esli, eslik, lesci, lesli) 1. jstrsl, or, zsl uvádza podmieňovacie vety, ak: A jestľi ťi žandári ňepomóžu, tak ťi pošlemo (Málinec LUČ); Ježdľi ňepríďež hňeť, ňič sa ťi ňedostaňe (Habovka TRS); Jestli nepríde, budež mosed ist prenho (Brezová p. Brad. MYJ); A žijú až doposavát, esli nezemreli (Jablonové MAL); Jestli volačo vidzél, nuš tag len málo (St. Turá NMV); Eslig nedondež neská, nemosíž víc chodzit! (Jur p. Brat. BRA); Esli sa nájde ňekeréj žeňích, a ked né, ostane to doma (Borinka BRA); No jesli sa pocichúčko u náz do síňe dostaneme, šak tam je misa šišek (Vajnory BRA); Abi sa prichistali na ten čas, jesli ím to vúla (Záh. Bystrica BRA); lesci (Hlboké SEN) 2. trn, záh uvádza nepriamu otázku, či: Prinde takí žglunt chlapák, lesli hladáme robotu (Zeleneč TRN); Opítaj sa, esli tam biu̯ (Brodské SKA); Otedz ho išél hledat do Bratislavi, jesli u volakeríh známíh bi nebol (Bernolákovo BRA)
ježdli p. jestli
lesci p. jestli
lesli p. jestli
div3 I. vetná prísl nie div, neni div/divu i v otázke čo divu, či (je) div? nemožno sa diviť: neny gest dyw, že czlowek vpadne (STRÁŽNICA 1529); nenj diw, ponewadž oni samy teg nesslechetnosty poddanj gsu (WO 1670); nebylo by djwu, žie by nemely co mlatit (DUBNICA n. V. 1722); dar pekny bila Maria, čo techdj diwu, že ona negmilegssy bila Panu Bohu (KT 1753); minime mirum: ne diw (KS 1763); div; div jestli je čudné, prekvapujúce: mirum ni domi est: dyw, gesly doma neni (KS 1763); mistr Gakomus mluwi: Diw ze czlowek vmre, kdiž ssalwia roste (LR5 18. st) II. čast vyj. prekvapenie, podivenie; div, div, že (so záporným slovesom) skoro, temer, len-len že: dyw gsy ocžy newydierem (TRENČÍN 1584); konye dyw ot hladu nepomory (SUČANY 1622); wiczudky daval chudobe, div že ludge nepokapaly (JASENICA 1710) F. pany Keviczka diw nohy neotočzila, pokawad tie penize pozičzaty nedostala (DIVIAKY 1736) veľmi veľa sa nachodila
jestli [je-, le-; s(t)li-], jestliž(e) [-s(t)li-] zsl čes I. spoj A. podr uvádza vetu 1. podmienkovú, ak, keby: gestli se zadny neozywe k zbozy kradenemu, tehdy rychtarz obdrzi to zbozi (ŽK 1473); gestliss wo tem newiete, tak W. M. snamo czinim (H. ŠTUBŇA 1566 KL); gestliby niektera strana chtela ginssym prodawati, tehda druha strana nema na ginych dopustiti (JELŠAVA 1595); jestliže pak pivo podrazie, techda platiti budu (BOJNICE 1614 U2); anj za zle nemegte, lestlj bich ga nekteru neposlussnu owečku slowmy ostrimj na dobre naprawowal (KT 1753); gesly sy Syn božj, spústi se dolú; geslyže súl se pomine, cym sa solit bude? (KB 1756) 2. predmetovú, či: newiem, gestli wam sluzny dworsky oznamil, že (PRÍBOVCE 1567 KL); wypustil holuba, aby zwedel, gesly by guž osykli wody na zemi (KB 1757) L. je súčasťou dvojčl. spoj. s vylučovacím vzťahom: jestli - anebo, jestli - či (nie), jestli - nebo ne, jestliže - (a)neb ap.: rady bichom wedely o tom, gestlizie gest on takowy neb neny (TRNAVA 1549); newjm, gestly su (listy) dodane W. M., czi nie (MARTIN 1582); prosyme, aby powedely, gestly gest tak anebo ne tak (DEVIČANY 1592) 3. prípustkovú, hoci: gesly wám práwdu mlúwjm, prečo my newerjte? (KB 1757) B. prir vyj. vysvetľovací vzťah: po druhie (:gestli druhi raz:), po tretie (:gestli treti raz:) sa oznamuge (RS 1625) II. čast uvádza priamu otázku, či: gestliže tak tessce dotknuty bil sluzebnik werny? gesli tak tessce pritel? (MS 1758)
lestli p. jestli