jenž, jenžto čes I. zám 1. vzťažné zhodné i nezhodné (absolútne), uvádza vzťažnú vetu, ktorý: w nediely w hod slawny Panny Marie, genz slowe Hromnycz (TRENČÍN 1483 SČL); sem s wami mluwil o Stephana Rectora, jehož bych rad zde miel (s. l. 1553); swedomy co wuon ziada od nas wedle swetkow pod przisahow gegich, genz gsu gmena tito (s. l. 1572); psany, w nemssto rozkazugete (TOVARNÉ 1610); my, genž žiwý gsme (CC 1655); kuže, genžto s ny wywleče se had (HL 17. st); abi ste chwalili otce meho, genž w nebesich gest (MS 1758) 2. ukaz tento, uvádza samostatnú nepravú vzťaž. vetu: peczet kralowszku k tomuto listu przitysknuti gsme kazali. Genž gest dan a psan na Budinie (BUDÍN 1481 SČL); gednomyslne sme se znesly, aby ta wecz do pokoge protokolonu zapsana byla. Genz se stalo dne a roku zwrchu psaneho (SLIAČE 1608) II. spoj podr uvádza príčinnú vetu, pretože, keďže: nastal nam deň weselý, genžto z panny čisté narodil se Syn božý (CC 1655)