jelšina -y ž. jelšový porast
jelšina -ny -šín ž.
jelšina -ny -šín ž. 1. hromad. ▶ jelšový porast: hustá, vysoká j.; okraj jelšiny; rieka obrastená jelšinami; kotlinu pokrývali jelšiny; Pod jelšinou sme si kľakli na kolená, opreli sa o ruky a pili, pili studenú vodu z našej studničky. [L. Ťažký] 2. obyč. pl. jelšiny les. ▶ lesné spoločenstvo s prevahou jelší: jelšiny s prímesou smreka a brezy 3. hromad. ▶ jelšové drevo, jelšová haluzina: kopa jelšiny; vystlať úkryt jelšinou; Včera tam naznášali prútia, nalámali jelšiny a z toho všetkého postavili velikánsku búdu. [V. Šikula] ▷ jelšinka -ky -niek ž. zdrob. expr. k 1: nízka, zelená j.
jelšina, -y, -šín ž.
1. jelšový háj, jelšový porast: Za cestou je mlynský stav, obtočený vysokou jelšinou. (Taj.)
2. jelša: Zaránky našli ho nad mlynom v úpuste: krylo ho rakytie, jelšiny prehusté. (Hviezd.);
jelšinka, -y, -niek ž. zdrob. expr.
jaľšina p. jelšina
jelšina ž. (jaľšina, ľejšina) strsl, zsl jelšový porast: Tam do tej ľejšini si rédi na noc poskovávame (Dol. Lehota DK); Akurát som pásou̯ na jaľšiňe, keť sa tá hrúza prihnala (Kšinná BÁN)
lejšina p. jelšina
jelšie [jel-, jal-, ol-] s, jelšina [jel-, jal-], jelšovina [ol-] ž jelšový porast: gelssy niže luky wen wirubowatj (ZVOLEN 1572); kone w jalssy hnedky postrielalj (DOBRAŠOV 1654); pasienki spolu z gelssinu (P. BYSTRICA 1677); yssly jelssie rubat (ŽILINA 1700); Barbora Agnetka kupila od Matege Skriczkulicza gednu lucinu pod olsinu (TRSTÍN 1701); w susedstwy luk z yalssiny (VESELÉ 1747); alnetum: olssowina, olssowy les (KS 1763)