jednota -y ž.
1. spojenie do 1 celku, v 1 celku: bojovať za j-u štátu; j. názorov; filoz. j. obsahu a formy; j. protikladov
2. harmonické spojenie, jednomyseľnosť, súlad, jednotnosť: j. v názoroch; j. vedenia a pracovníkov
3. i mn. jednoty -nôt združenie, spolok, spoločnosť: telovýchovná j.
jednota -ty -nôt ž.
jednota -ty -nôt ž. 1. iba sg. ▶ jestvovanie v podobe jedného celku; spojenie do jedného celku, zjednotenosť: nerozlučná j.; národná, jazyková j.; j. rodiny; j. štátu; modlitba za jednotu kresťanov; upevňovať, narúšať jednotu; Próza a esejistika sú rovnocenné súčasti jeho diela, vzájomne sa prelínajú a dopĺňajú, tvoria jednotu. [J. Zambor] □ div., lit. jednota miesta, času a deja záväzný princíp klasickej drámy □ vláda národnej jednoty orgán na báze spolupráce mnohých politických zoskupení krajiny, obyč. po období nepokojov a kríz 2. iba sg. ▶ jednomyseľná zhoda, svornosť, súlad: ekonomická, hospodárska j.; j. názorov, cieľov; j. v boji proti terorizmu; hudba a tanec tvoria harmonickú jednotu; Zmocnila sa ma nostalgia po neznámom, ale naveky stratenom pokrvnom rodovom bratstve a jednote. [L. Ťažký] 3. ▶ organizovaná skupina jednotlivcov so spoločnou činnosťou, spolok, združenie: telovýchovná, hasičská j.; členovia robotníckych jednôt 4. filoz. ▶ stav, keď sú rôzne, niekedy priamo protikladné prvky a princípy v myslení al. vo svete zlúčené; jednosť, protiklad mnohosti: jednota protikladov základný pojem dialektiky ◘ fraz. publ. v jednote je sila spoločným úsilím sa dosiahne viac
jednota 1. vlastnosť toho, čo je spojené do jedného celku: európska jednota • jednotnosť: jednotnosť školského vzdelávania • zried. jednosť (Stodola) • celistvosť • ucelenosť • kompaktnosť: územná celistvosť; ucelenosť výkladu, kompaktnosť horniny • kniž. celostnosť
2. harmonické spojenie • jednotnosť: jednota, jednotnosť v postojoch • zhoda • zhodnosť: názorová jednota, zhoda, zhodnosť • súlad: súlad na pracovisku • svornosť • súhlas (zhoda v názore): konať v súhlase s manželom • jednomyseľnosť: jednomyseľnosť pri rozhodovaní • publ. al. polit. konsenzus: dosiahnuť konsenzus
3. p. spoločnosť 2
spoločnosť 1. súhrn spoločne žijúcich ľudí: antická spoločnosť, vývin ľudskej spoločnosti • spoločenstvo: mestské, vidiecke spoločenstvo • kniž. societa: slovenská societa • verejnosť • pospolitosť: pracovať v prospech verejnosti, pospolitosti
2. záujmové, obyč. organizované zoskupenie ľudí al. inštitúcií: akciová spoločnosť, spoločnosť s obmedzeným ručením • spolok: záhradkársky, včelársky spolok; schváliť stanovy spolku • združenie: združenie rodičov a priateľov školy • organizácia: tajná organizácia • klub (obyč. menšia spoločnosť na pestovanie záujmovej činnosti): klub dôchodcov, športový klub • jednota: telovýchovná jednota • kniž. korporácia: verejná korporácia • liga (spolková organizácia): Slovenská liga v Amerike • zväz (spoločnosť vzniknutá na základe spoločných záujmov): zväz architektov • kongregácia (združenie laikov v katolíckej cirkvi): Mariánska kongregácia • konferencia: Slovenská biskupská konferencia • kongres: Svetový kongres Slovákov • únia (spojenie organizácií al. štátov): Európska únia • asociácia (spojenie organizácií rovnakého druhu): umelecká asociácia • syndikát (stavovská spoločnosť): syndikát novinárov • obec (spoločnosť ľudí so spoločnými záujmami): obec spisovateľov • zastar. beseda: umelecká beseda • družstvo (organizácia na spoločnú činnosť): roľnícke, výrobné družstvo • aliancia: aliancia podnikateľov • federácia • konfederácia (združenie organizácií): federácia rušňovodičov, konfederácia odborových zväzov • klan (pevne uzavretá spoločnosť): rodinný klan • cech (spoločnosť ľudí rovnakých záujmov): cech taxikárov • rad (skupina ľudí spojených spoločnými záujmami, vlastnosťami): patriť do radov bojovníkov za ľudské práva • hovor. akciovka (akciová spoločnosť): založiť akciovku • cirk. konvent (združenie mníchov v kláštore): františkánsky konvent • hist. tovarišstvo: Slovenské učené tovarišstvo • hist. zádruha (staroslovanská spoločnosť spočívajúca na kolektívnej držbe pôdy niekoľkých rodín) • mafia (tajná teroristická spoločnosť): sicílska mafia zasa vyčíňala
p. aj spoločenstvo 1
súdržnosť stav, v ktorom niečo al. niekto drží pohromade: súdržnosť hmoty • kompaktnosť: kompaktnosť horniny • celistvosť: celistvosť rodiny • jednota: jednota spoločnosti • jednotnosť: jednotnosť štátu • ucelenosť: ucelenosť výkladu • konzistencia (stupeň tuhosti látky): konzistencia malty • jednoliatosť (jednotný ráz): jednoliatosť útvaru • odb. kohézia: kohézia molekúl • kolegialita • kolegiálnosť (porozumenie pre kolegov): mlčať z kolegiality • solidarita • solidárnosť (vzájomná súdržnosť, obyč. mravná): pocit solidarity, solidárnosti • kniž. spolupatričnosť • spolunáležitosť (príslušnosť k sebe navzájom): kultúrna spolupatričnosť
zhoda 1. vzťah vyplývajúci zo skutočnosti, že niečo má také isté vlastnosti, rozmery a pod. ako niečo iné, že niečo sa s niečím zhoduje: žiť v dokonalej zhode; zhoda medzi priateľmi • zhodnosť: zhodnosť názorov • súhlas (zhoda v názore al. prijatie iného názoru): konať v súhlase s rozhodnutím riaditeľa • súlad: rodinný súlad • súhra: v tíme panuje súhra • harmónia: harmónia duší • súzvuk: uskutočňovať ideály minulosti v súzvuku so súčasnými ideálmi • jednota • jednotnosť: jednota, jednotnosť v postojoch • rovnakosť • totožnosť: rovnakosť, totožnosť záujmov • jednomyseľnosť: jednomyseľnosť pri rozhodovaní • svornosť • porozumenie • dorozumenie: žiť v porozumení, dorozumení so susedmi • pokoj • mier (stav bez sporov): pokoj, mier v rodine • kniž.: identita • identickosť: zisťovať identitu, identickosť • kniž. konsenzus: dosiahnuť v politike konsenzus • gram. kongruencia
2. p. pokoj 4
jednota, -y ž.
1. spojenie v jeden celok, zjednotenosť, celistvosť: j. krajiny, štátu, národná j.; jazyková j.; j. obsahu a formy; dialektická j.; lit. j. deja, času, miesta;
2. jednotnosť, jednomyseľnosť, zhoda, svornosť: j. vôle, názorov; j. pracujúcich; hľadať, dosiahnuť j-u v niečom; v j-e je sila;
3. (i mn. č. -nôt) združenie, spolok: zastar. hasičská, sokolská, telocvičná j.; Jednota družstevný obchod so spotrebným tovarom (zväčša na dedine)
jednota ž 1. nerozčlenený celok, celistvosť: Syn božj lidske telo v gednotu osobi prigal (SP 1696); o gednotě bytnosti Boha dáwa s. Pismo swedectwy (PP 1734); to su dwe kragjny w gednote spogene, Turkomania a Yruan w gedne (KCS 18. st) 2. jednotnosť, zhoda, svornosť: dag lidu twemu gednotu (BAg 1585); manželska laska, yednota pritelská (BV 1652); w rownost a w gednoti prissly w richtarskom dome (NEDOŽERY 1725) 3. združenie, spolok: L. j. bratská česká reformná cirkev, Českí Bratia: knez Lukaš Dádan do Pauchowa přissel s ginymi kněžjmi gednoty bratrské (ŽILINA 1704 E)