jednostranný príd.
1. zasahujúci iba 1 stranu, vyskytujúci sa iba na 1 strane: j. zápal pľúc, j-é zaťaženie vozidla
2. vzťahujúci sa iba na 1 stránku veci (obyč. v zápor. zmysle), op. všestranný: j-é informácie, j-é chápanie niečoho; j-á strava, op. pestrá;
jednostranne prísl.: j. potlačený papier; j. niečo riešiť;
jednostrannosť -i ž.
jednostrannosť -ti ž.
jednostrannosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, čo je zamerané len na jednu stránku veci, jednorozmernosť: j. pohľadu, prístupu; j. záverov; prekonať, preklenúť j. interpretácie; Ako vieme z každodennej skúsenosti, nič tak veľmi neunaví ako jednostrannosť a jednotvárnosť. [J. Lenčo] 2. ▶ správanie, konanie nenáležite zdôrazňujúce jednu stránku veci: vyhýbať sa zjednodušeniam a jednostrannostiam; Človek ľahko skĺzne do niektorej z krajností či jednostranností. [V. Krupa]
jednostrannosť p. subjektívnosť
subjektívnosť podmienenosť osobnými pocitmi, postojmi, skúsenosťami (op. objektívnosť) • subjektivita • subjektivizmus: subjektívnosť, subjektivita hodnotenia, výkladu • zaujatosť • neobjektívnosť: nevie sa zbaviť zaujatosti, neobjektívnosti pri rozhodovaní • jednostrannosť (vzťah iba k jednej stránke veci): jednostrannosť chápania niečoho • predpojatosť (apriórna zaujatosť): predpojatosť proti modernej literatúre
1. zasahujúci len jednu stranu, len na jednej strane sa vyskytujúci, nie obojstranný: j. tlak, j-é zaťaženie; j. pohyb; tech. j-á fréza;
2. dbajúci len na jednu stránku veci, jednosmerne zacielený; nenáležite zdôrazňujúci jednu stránku veci (op. všestranný): j-á výživa, j-é vzdelanie; j-é zamestnanie špecializácia v určitom odbore; j. človek, j. názor, j-é chápanie veci;
jednostranne prísl.;
jednostrannosť, -ti ž. jednosmerné zacielenie, nenáležité zdôrazňovanie jednej stránky veci