jednostranný príd.
1. zasahujúci iba 1 stranu, vyskytujúci sa iba na 1 strane: j. zápal pľúc, j-é zaťaženie vozidla
2. vzťahujúci sa iba na 1 stránku veci (obyč. v zápor. zmysle), op. všestranný: j-é informácie, j-é chápanie niečoho; j-á strava, op. pestrá;
jednostranne prísl.: j. potlačený papier; j. niečo riešiť;
jednostrannosť -i ž.
jednostranne prísl.
jednostranne prísl. 1. 2. st. -nejšie ▶ spôsobom uprednostňujúcim iba jednu stránku veci (obyč. v zápornom zmysle), jednosmerne: j. zameraná výchova; j. výhodné podmienky; je j. zaujatý; ľudia sa obávajú, že slovenská ekonomika bude príliš j. orientovaná na automobilový priemysel; Štúr patrí medzi najviac kanonizovaných, a tým aj najjednostrannejšie predstavovaných velikánov. [Sme 1996] 2. tech. ▶ používajúc, využívajúc len jednu stranu: j. lepivá páska; j. laminované dosky; j. brúsené dláto; j. priehľadné sklo len z vnútornej strany objektu 3. ▶ vzťahujúc sa na jednu stranu (jednotlivca al. skupinu) z dvoch al. viacerých možných strán; zaväzujúc jednu stranu; vychádzajúc z jednej strany (obyč. pri politických a právnych aktoch): j. vypovedať dohodu, zmluvu, spoluprácu; j. zrušiť embargo, sankcie; j. vyhlásená nezávislosť provincie
1. zasahujúci len jednu stranu, len na jednej strane sa vyskytujúci, nie obojstranný: j. tlak, j-é zaťaženie; j. pohyb; tech. j-á fréza;
2. dbajúci len na jednu stránku veci, jednosmerne zacielený; nenáležite zdôrazňujúci jednu stránku veci (op. všestranný): j-á výživa, j-é vzdelanie; j-é zamestnanie špecializácia v určitom odbore; j. človek, j. názor, j-é chápanie veci;
jednostranne prísl.;
jednostrannosť, -ti ž. jednosmerné zacielenie, nenáležité zdôrazňovanie jednej stránky veci