jednojazyčný príd. používajúci 1 jazyk, jednorečový: j-é obyvateľstvo; j. slovník výkladový; j. text v 1 jazyku;
jednojazyčnosť -i ž.
jednojazyčnosť -ti ž.
jednojazyčnosť -ti ž. ▶ ovládanie a používanie len jedného jazyka; op. viacjazyčnosť: uhorská snaha o j.; j. esperantistov; Zdá sa, že budúcnosťou sveta našťastie nie je jednojazyčnosť. [V. Krupa]
jednojazyčný príd. majúci, používajúci jeden jazyk: j. text, j. slovník, j-é úradovanie; j-á škola; j-é obyvateľstvo;
jednojazyčnosť, -ti ž.