jednoduchý príd.
1. jestvujúci ako 1, nie zložený celok, op. zložený: j-é dvere, j-é dno; gram. j-á veta s 1 gram. jadrom; mat. j. zlomok
2. ľahko riešiteľný, nekomplikovaný, op. zložitý: j. príklad, j-á otázka; nebolo j-é to vybaviť
3. obyčajný, bežný, prostý: j. človek, j-á strava, j-é bývanie;
jednoduchosť -i ž.
jednoduchosť -ti ž.
jednoduchosť -ti ž. ▶ vlastnosť toho, čo je jednoduché al. kto je jednoduchý, nekomplikovanosť, prostota: j. inštalácie, konštrukcie, obsluhy; j. prípravy, riešenia; j. príbehu, sujetu, štýlu; v jednoduchosti je krása; Získaval si ľudí neodolateľnou jednoduchosťou a úprimnosťou, pre každého si našiel pozorné a milé slovo. [J. Lenčo]
jednoduchosť p. prostota
prostota vlastnosť toho, čo je (al. kto je) prosté (prostý) • jednoduchosť • prirodzenosť • nenútenosť: prostota, jednoduchosť oblečenia; prostota, prirodzenosť, nenútenosť správania • obyčajnosť • skromnosť: obyčajnosť, skromnosť pomerov • prostoduchosť • prostodušnosť • prostomyseľnosť: detská prostoduchosť • naivnosť • naivita • detinskosť: naivnosť, detinskosť otázky
jednoduchý, 2. st. -chší príd.
1. nie dvojitý, nie zložený: j-é dvere jednokrídlové; j-á šírka (látky) nie dvojitá; j-á výroba ktorá tvorí nepretržitý technologický celok; admin. j-á frekvencia pracovný čas bez rozdelenia na predpoludnie a popoludnie; gram. j. tvar (op. zložený); j-á veta (op. zložená); fon. j-é samohlásky (proti dvojhláskam); mat. j. zlomok (op. zložený); účt. j-é účtovníctvo (op. podvojné); j-é úrokovanie počítanie úrokov len z istiny; tech. j. ostrie s jednou reznou hranou;
2. ľahký, ľahko riešiteľný, nie komplikovaný: j. príklad, j-á otázka, j-á práca, j-á úloha;
3. prostý, obyčajný, bežný, skromný: j. človek, j-á strava, j-é bývanie, j-é šaty;
jednoduchosť, -ti ž.