Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

jazyk -a m.

1. pohyblivý svalnatý útvar v ústnej dutine (pri zvieratách v papuli, v zobáku ap.), orgán chuti; 1 z orgánov ľudskej reči: oblízať j-om, vyplaziť j.; bravčový, údený j.

2. čo sa podobá jazyku pozdĺžnym úzkym tvarom: snehové j-y; j. v topánke; v názvoch rastlín: jelení j., hadí j.

3. sústava vyjadrovacích znakových prostriedkov istého spoločenstva, kt. slúži ako nástroj myslenia, dorozumievania a ukladania poznatkov; jej čiastkový útvar, reč: slovenský j.; slovanské, románske j-y; učiť sa cudzie j-y; spisovný j.; štúrovský, bernolákovský j. spis. slovenčina kodifikovaná Štúrom, Bernolákom; j. Hviezdoslava; odborný j.

● mať j. (ostrý) ako britva, ako žihadlo, mať štipľavý, ostrý j. ubližovať rečou; byť uštipačný, ostro hovoriť; mať dlhý, veľký, podrezaný j. byť jazyčnatý, hašterivý; → zlé j-y (hovoria, vravia); mlieť j-om, j. mu ide ako mlyn veľa a rýchle hovorí; má ťažký j., j. sa mu pletie ťažko rozpráva, obyč. od opitosti; j. sa mu potkol povedal, čo nechcel; → drať si j. nadarmo; povie, tára, čo mu na j. príde, expr. čo mu slina na j. prinesie nekontroluje sa pri reči; expr. → stúpať si na j.; (mať) → dar j-a; expr. mať → dušu na j-u; mať niečo na j-u nemôcť si spomenúť na výraz; → d(áv)ať si pozor na j.; expr. držať j. za zubami mlčať; → rozviazať niekomu j.; j. sa mu rozviazal a) rozhovoril sa b) (o dieťati) začal rozprávať; skoro si j. zlomil ťažko vyslovoval (nezvyčajné slová); → sliny sa mu zbiehajú na j-u; expr.: → svrbí ho j.; → pustiť si j. na prechádzku; prísť, dobehnúť s → vyplazeným j-om; radšej si mal j. odhryznúť mal radšej mlčať; na j-u med, v srdci jed predstiera náklonnosť, skrýva nenávisť; čo na → srdci, to na j-u;

jazykový príd.: j-é svalstvo; j. systém, j-é prostriedky; j-á kultúra;

jazykovo prísl. k 3: j. jednotná oblasť;

jazýček -čka m.

1. zdrob. k 1, 2: vtačí j.; j. zámky, píšťaly; j. váhy ukazovateľ pohybujúci sa okolo osi

2. anat. čapík na zadnom okraji podnebia

● maškrtný j. maškrtník; byť j-om na váhach, na váhe byť rozhodujúcim činiteľom;

jazýčkový príd.: j-á píšťala;

jazyčisko -a -čísk s., v jedn. i m. zvel.

jazykovo prísl.

jazykovo, zried. jazykove prísl. ▶ vzhľadom na jazyk, na jeho (správne) používanie: j. bezchybný text; j. nesprávne názvy; j. nekultivované prejavy; j. disponovaný, fundovaný autor; je j. vybavený, zdatný dobre ovláda cudzí jazyk; j. sa zlepšil; krajina je j. blízka našim turistom; j. zmiešané územie obývané niekoľkými etnikami; text nebol j. upravený

jazykovo p. jazyk²

jazyk², -a m.

1. sústava zvukových lexikálno-gramatických prostriedkov, ktoré sú nástrojom styku ľudí, výmeny myšlienok a vzájomného dorozumievania, ľudská reč: slovenský, ruský, český, nemecký j.; slovanské, germánske, románske j-y; celonárodný j., spisovný j.; štúrovský, bernolákovský j. typ spisovnej slovenčiny kodifikovaný Ľ. Štúrom, A. Bernolákom; mŕtve j-y ktorými sa dnes už nehovorí (op. živé); cudzí j.; príbuzné j-y;

2. trochu zastar. súhrn vyjadrovacích prostriedkov, založených na celonárodnom jazyku a použitých s istým zámerom, v istej oblasti ľudskej činnosti, celkový spôsob vyjadrovania, reč, štýl: odborný, úradný, obradný, diplomatický j.; umelecký, básnický, literárny j.; hovorový j. hovorová reč, ľudový j. ľudová reč;

jazykový príd.: j. systém, j. vývoj, j. zákon; j-á norma, j. štýl; j-á kultúra starostlivosť o čistotu a krásu jazyka, o jazykovú správnosť; j. rozbor; j. ostrov územie, na ktorom sa rozpráva iným jazykom ako na území, ktoré ho obkľučuje; j-é vedomosti, j-é vedomie;

jazykove i jazykovo prísl. čo sa týka jazyka: j. jednotný národ, j. vzdelaný