jazyčnatý príd. pejor. kt. jazyčí: j-í ľudia
jazyčnatý -tá -té 2. st. -tejší príd.
jazyčnatý -tá -té 2. st. -tejší príd. pejor. ▶ ktorý veľa a zbytočne rozpráva, uvravený; ktorý rád klebetí, klebetný, ohováračský: jazyčnatá manželka, starena, suseda; jazyčnica jazyčnatá!; je zlostný a j.; je to najjazyčnatejšia žena v dedine; Napokon, aká tam vedúca: s dvoma podriadenými a jazyčnatou upratovačkou. [Ľ. Petraško]
jazyčnatý p. klebetný, papuľnatý
klebetný ktorý rád klebetí; ktorý robí klebety, úmyselne niekoho očierňuje; svedčiaci o tom • klebetnícky: klebetný, klebetnícky chlap • zried. klebetársky (Sládkovič, F. Kráľ) • ohováračský • hovor. zastar. ohováračný: ohováračská, ohováračná kampaň • hovor. pletkársky • pejor.: jazyčnatý • jazyčný: pletkárske, jazyčnaté, jazyčné dedinčanky • pejor. nactiutŕhačský • zried.: utŕhačský • utŕhačný (poškodzujúci česť): nactiutŕhačskí intrigáni; nactiutŕhačské, utŕhačské, utŕhačné reči
papuľnatý expr. ktorý neúctivo, zlostne a pod. slovami odporuje; odvrávajúci: neposlušné, papuľnaté dieťa • pejor.: jazyčnatý • jazyčný: papuľnatá, jazyčnatá, jazyčná žena • hovor. pejor.: pyskatý • hubatý: je pyskatá, hubatá ako trhovkyňa • nár. pejor. preštekaný
jazyčnatý príd. pejor. mnoho a zbytočne rozprávajúci, klebetný, hašterivý: j-á žena
jazyčný i jazyčnatý príd. priev, top klebetný: jazičná žena (Prievidza); jazičnatá žena (Návojovce TOP)
jazyčnatý príd kt. veľa rozpráva; klebetný, hašterivý: ta gazičnata duchodnica (DUBNICA n. V. 1722); loqvacuus: gazyčnaty, mnohomlúwny (KS 1763); zwadľiwé, gazičnaté manželki (BN 1790); -e prísl: procaciter: gazyčnaťe (KS 1763)