Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn hssj subst

jazero -a -zier s. väčšia prirodzená stojatá vodná plocha; umelá vodná nádrž: Bajkalské j.; Počúvadlianske j.;

jazerný príd.: j-é brehy

expr.: posielať niekoho do j-ých → pekiel;

jazierko -a -rok s. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
jazero ‑a ‑zier s.; jazerný; jazierko ‑a ‑rok s.

jazierko -ka -rok s. zdrob.

jazero -ra jazier s. ▶ väčšia stojatá vodná plocha: hlboké, veľké j.; prírodné, umelé j.; chata blízko jazera; prítok, odtok jazera; spevniť brehy jazera; vypúšťanie jazera s kaprami; člnkovať sa na jazere; sedieť pri jazere; vykúpať sa v jazere; korčuľovať sa na zamrznutom jazere; Vrchy sa zrkadlili na hladine jazera. [V. Švenková]vodohosp. starnutie jazier postupné hromadenie sedimentov z odumretých vodných organizmov a zmeny v chemickom zložení vody; geogr. Veľké kanadské jazerá skupina piatich jazier ležiacich na hraniciach Kanady a USA (napr. Horné jazero, Michiganské jazero, Ontárijské jazero); Bodamské jazero na hranici medzi Nemeckom, Švajčiarskom a Rakúskom; Viktóriino jazero najväčšie africké jazero na hranici Kene, Ugandy a Tanzánie □ neofic. Bajkalské jazero najhlbšie jazero na svete (ležiace na území Ruskej federácie), Bajkalfraz. publ. krajina tisícich jazier Fínskojazierko -ka -rok s. zdrob.: chladné horské j.; jazierce -ca pl. N -ca G -rec s. zdrob. expr. al. poet.: Vtáčia symfónia nad jaziercom chveje sa. [Š. Sandtner]

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

jazero, -a, jazier str. stojatá voda väčších rozmerov: prírodné, umelé j.;

pren. bás. čo pripomína jazero, napr. hĺbkou, množstvom: j. očí, j. sĺz;

jazerný príd.: j-á voda, j-á hladina

expr. do j-ého pekla (poslať niekoho) zahnať, vyhnať; j-í čerti; čerta jazerného vidíte! nič nevidíte; často v kliatbach: Tisíc jazerných striel! — Päťtisíc jazerných sa v jeho duši páralo! (Kuk.);

jazierko, -a, -rok, zried. i jazierce, -a, -rec str. zdrob.

jazero s. (jazaro, jeźero) strsl, spiš väčšia plocha so stojatou vodou: Tu vraj bolo dakode jazero (Kociha RS); Na lúki bolo voľakedi jazaro (St. Hory BB)
F. čisti jag voda v jeźeru (Žakarovce GEL) - priezračný; jazierko s. zdrob.: Tam je pred ňím jaziérko, do toho steká (Dobrá Voda PIE)

jazero [ja-, je-; -ze-, -za-] s
1. prirodzená vodná nádrž, stojatá voda; močiar: od kopany yarku, aby zessla woda z gezera, dalo se robotnykom chleba a pywa (ŽILINA 1599); jazero pri Toplej vode (BOJNICE 1614 U2); smradlawe gazera (KT 1753); palus: gazero, močár (KS 1763); díchassli gestě aneb pokrm ríb w gezeri morském učinen gsi (BR 1785) v mori: dwe lodi stogjcy u gazara (Le 18. st);
x. pren j. čoho, aké prívl. metafora vyj. zosilnenie nej. javu, stavu al. vlastnosti: pomoz z gezera hříchuw, pokud se neutopím (RL 1571); newericj pugdu do gazera pekelneho (KT 1753); w gezery smútku a zadosti (MS 1758); w temto mestye žena byla, ktera mnohich sebu do gezera chlypnosty potyahowala (PeP 1770); děkugem tobě, že sy mne z blatnatého nestálosti swětskeg gezera wywedl (MPS 1777); gezero neprawosti (CS 18. st) miesto neresti (o Jeruzaleme)
2. náb peklo: Žide mohu očekawati smrt druhu w gezere, kterež hory ohen a syra (SP 1696); Pane wyslobodil sy mňa od tych, ktery scházagu do gazera (KB 1757); o, gak mnoho slepich gest, kterichssto slepota wedge do gezera (MS 1758); -ný príd k 1: ryby potočne a gezerne (OP 1685); od smraduw gezernych (HL 17. st); stativa aqva: gazerna woda (KS 1763); k 2: azda wam wssitkich gazernich (diablov) hotugu (BARDEJOV 1669)
P. tpn in piscinam Gezerna (vo Zvolenskej 1263 VSS); ad rivulum Jezernicza (v Turci 1254 VSS); jazierko [-zér-] dem k 1: lacusculus: gazérko (KS 1763)

jazierko
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) jazierko
G (bez) jazierka
D (k) jazierku
A (vidím) jazierko
L (o) jazierku
I (s) jazierkom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) jazierka
G (bez) jazierok
D (k) jazierkam
A (vidím) jazierka
L (o) jazierkach
I (s) jazierkami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu