Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

jazdiť -zď/-i! nedok.

1. pohybovať sa po zemi s použitím niekt. zvierat, dopr. al. šport. prostriedkov; viezť sa: j. na koni, na aute, na lyžiach, riskantne j.

2. (o dopr. prostriedkoch) vykonávať pohyb po zemi: autá j-ia vpravo;

opak. jazdievať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
jazdiť ‑í ‑ia ‑zď/‑i! nedok.

jazdiť -dí -dia jazdi/jazď! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok.

jazdenie -nia s. 1. šport.cielený pohyb človeka na chrbte koňa, jazdectvo: drezúrové, parkúrové, vytrvalostné j.; lekcie jazdenia; škola westernového jazdenia v štýle divokého západu; kôň je vhodný na vytrvalostné, všestranné j.; venovať sa rekreačnému jazdeniu
2. ▶ prekonávanie vzdialeností ovládaním automobilu; motoristické pretekanie podľa istých pravidiel: každodenné j. autom; pretekárske j.; drobnými radami prispejeme k väčšej bezpečnosti pri jazdení
▷ ↗ i jazdiť


jazdiť -dí -dia jazdi/jazď! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok. 1. (na čom; čím; ø) ▶ (o človeku) pohybovať sa, prekonávať vzdialenosti po zemi al. po vode za pomoci zvierat, ovládaním dopravných prostriedkov, viezť sa, šoférovať: j. na koni; j. na slonovi, na ťave; j. na nákladnom aute; j. autom do práce; j. po okolí, po meste; j. na motorovom člne; j. na bicykli; jazdí veľmi dobre, opatrne, pomaly; ja jazdím, manželka nie som vodič; niektorí vodiči jazdia neprimeranou rýchlosťou; dlho jazdil ako rušňovodič
2. šport. profes. (na čom; čo) ▶ pohybovať sa za pomoci športového náčinia al. zvierat; zúčastňovať sa na pretekoch tohto typu: j. na lyžiach, na saniach, na korčuliach, na skejtborde; j. slalom; j. dostihy; j. parkúr; j. so psím záprahom; j. rely, motokros, enduro; j. povinný tanec na šampionáte v krasokorčuľovaní; vnučka jazdí na koni za Sláviu Bratislava; Keď deti nebudú jazdiť na boboch po snehu, budú môcť jazdiť aspoň po umelej dráhe. [Sme 1998]
3. (ø; kam; kde) ▶ (o dopravných prostriedkoch) pohybovať sa po zemi, vode, snehu, ľade: odteraz tam budú j. tri spoje denne; j. na benzín, na naftu, na zemný plyn využívať niečo ako palivo; autobus jazdí po ceste, po diaľnici; pre štrajk železničiarov nejazdili vlaky
fraz. hovor. jazdí ako blázon rýchlo, neopatrne riadi auto
opak. jazdievať -va -vajú -val

-diť/109689 2.29: verbá inf. nedok. 32618 chodiť/11405 tvrdiť/3991 riadiť/3818 jazdiť/2809 diť/1634 radiť/869 rodiť/729 nudiť/650 prúdiť/610 vraždiť/500 hradiť/474 vodiť/436 brzdiť/401 (61/4292)

jazdiť pohybovať sa po zemi s použitím zvierat, dopravných al. športových prostriedkov: jazdiť na koni, na aute, na lyžiachniesť sa/nosiť sa na konihovor. zastar. rajtovať (na koni) • ísťchodiťvoziť sa (na dopravných al. športových prostriedkoch): rád ide, chodí autom; do školy sa vozí, chodí na bicykli; dobre chodí, jazdí na korčuliachpremávať (o dopravných prostriedkoch): autá premávajú v obidvoch smeroch; autobusy dnes nepremávajúspúšťať sa (na lyžiach, na saniach)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

jazdiť, -í, -ia, rozk. -i nedok. odb. vykonávať cestu na koni al. na niektorom dopravnom prostriedku (pohybujúcom sa na zemi); vykonávať pohyb (o takom dopravnom prostriedku): j. na koni, na bicykli, na aute, na lyžiach; autá musia jazdiť vpravo

jazdiť nedok. (jegdzit) vykonávať cestu na koni al. na inom dopravnom prostriedku: Len chcel jezdzidz na koni (V. Rovné BYT); No, reku, šak ket bude on na ňich jegdzit, nech oprobuje (Koválov SEN)


jegdziť p. jazdiť

jazdiť [je-] ndk nosiť sa na koni al. inom zvierati al. voziť sa na voze: co se pak Jože Zyda dotycze, toho aby ste propustili svobodnie po kupecztvi jezditi (TRENCÍN 1507 SLL); zeman na kony gezdjcý (SK 1697); vehens: wozjcy, gezdjcy (KS 1763); (žena) na mulici gezdila (VP 1764); jazdievať frekv: tento (grécke knieža) gezdiwal anebo litawal w powetri na sskopcy (KCS 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

jazdiť a zastaviť sa circuler et s'arrêter
vlaku, ktorý môže jazdiť un train qui peut circuler
všetky jazdiť na koni toutes montaient à cheval

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu