jazdec -dca m. živ.
1. kto ide, jazdí na koni al. vedie jednostopové vozidlo; víťazný j. motocyklových pretekov; skúšobný j.
2. jedna z figúrok šach. hry: potiahnuť j-om;
jazdkyňa -e -kýň ž. k 1;
jazdecký príd.: j. kôň, oddiel; j. šport jazdectvo;
jazdcový príd. k 2: šach. j. pešiak;
jazdectvo -a s.
1. individuálny šport za spoluúčasti človeka a koňa
2. jazda (význ. 2);
jazdec -dca mn. -e m. neživ. čo (pohyblivosťou ap.) pripomína jazdca na koni: kartotékové j-e prenosné záložky;
jazdcový príd.: j-é meradlo
jazdectvo -va s.
jazdectvo -va s. 1. ▶ jazdenie na koni; športová disciplína v jazde na koni, napr. prekážkové dostihy, parkúr, drezúrne jazdenie: liečebné, rekreačné j.; kurz jazdectva; učiteľ jazdectva; venovať sa jazdectvu; hodnotiť úroveň slovenského skokového jazdectva 2. hist., voj. ▶ pozemné vojsko bojujúce na koňoch, jazda: rímske, mongolské j.; dôstojník jazdectva; oddiel jazdectva
jazda oddiel jazdcov: policajná jazda • jazdectvo • zastar. kavaléria
jazdectvo p. jazda
jazdec1, -dca, mn. č. -dci m.
1. kto jazdí na koni: oddiel j-ov;
2. jedna z figúrok v šachovej hre, kôň;
jazdkyňa, -ne, -kýň ž. k 1;
jazdecký príd. k 1: j. kôň, j. odbor, j-é čižmy; j-é preteky; voj. j. oddiel, pluk, j-á hliadka;
jazdectvo, -a str.
1. druh športu, jazdenie na koňoch;
2. hromad. oddiely jazdcov, jazda