jazdec -dca m. živ.
1. kto ide, jazdí na koni al. vedie jednostopové vozidlo; víťazný j. motocyklových pretekov; skúšobný j.
2. jedna z figúrok šach. hry: potiahnuť j-om;
jazdkyňa -e -kýň ž. k 1;
jazdecký príd.: j. kôň, oddiel; j. šport jazdectvo;
jazdcový príd. k 2: šach. j. pešiak;
jazdectvo -a s.
1. individuálny šport za spoluúčasti človeka a koňa
2. jazda (význ. 2);
jazdec -dca mn. -e m. neživ. čo (pohyblivosťou ap.) pripomína jazdca na koni: kartotékové j-e prenosné záložky;
jazdcový príd.: j-é meradlo
jazdecký -ká -ké príd.
jazdecký -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s jazdectvom, s jazdcom, s jazdou; určený na jazdenie: j. šport; j. kôň, poník; j. areál; j. oddiel, klub; jazdecká disciplína; jazdecká drezúra; jazdecké preteky; j. dôstojník; j. pluk; zriadiť jazdeckú políciu □ archeol. jazdecký hrob v ktorom je pochovaný jazdec i kôň; výtvar. jazdecká socha, jazdecký pomník sochárske dielo zobrazujúce významnú osobnosť na koni v nadživotnej veľkosti 2. ▶ určený pre jazdca: j. odev, bičík; jazdecká prilba; jazdecké čižmy
jazdec1, -dca, mn. č. -dci m.
1. kto jazdí na koni: oddiel j-ov;
2. jedna z figúrok v šachovej hre, kôň;
jazdkyňa, -ne, -kýň ž. k 1;
jazdecký príd. k 1: j. kôň, j. odbor, j-é čižmy; j-é preteky; voj. j. oddiel, pluk, j-á hliadka;
jazdectvo, -a str.
1. druh športu, jazdenie na koňoch;
2. hromad. oddiely jazdcov, jazda
jazdec m. nov. kto jazdí na koni: Dvanáz_jascou prefrklo ces potok (Návojovce TOP); jazdecký príd.: jazďeckí kuoň (Čierny Balog BRE)