jazdec -dca m. živ.
1. kto ide, jazdí na koni al. vedie jednostopové vozidlo; víťazný j. motocyklových pretekov; skúšobný j.
2. jedna z figúrok šach. hry: potiahnuť j-om;
jazdkyňa -e -kýň ž. k 1;
jazdecký príd.: j. kôň, oddiel; j. šport jazdectvo;
jazdcový príd. k 2: šach. j. pešiak;
jazdectvo -a s.
1. individuálny šport za spoluúčasti človeka a koňa
2. jazda (význ. 2);
jazdec -dca mn. -e m. neživ. čo (pohyblivosťou ap.) pripomína jazdca na koni: kartotékové j-e prenosné záložky;
jazdcový príd.: j-é meradlo
jazdec -dca pl. N -dci m. (človek)
jazdec -dca pl. N -dce m. (súčiastka)
jazdec1 -dca pl. N -dci m. 1. ▶ kto jazdí al. sa vezie na koni, somárovi, ťave a pod.; kto jazdí na jednostopovom al. dvojstopovom vozidle; kto sa pohybuje pomocou športového náčinia (kolieskové korčule, skejtbord a pod.): amatérsky, profesionálny, skúsený, vedúci j.; skúšobný, autokrosový j.; dostihový j.; j. formuly 1; j. na vodnom bicykli, na surfe 2. šach. ▶ jedna zo šachových figúrok pohybujúca sa v tvare písmena L a jeho zrkadlových obrazov, vždy na pole opačnej farby, kôň: biely, čierny j.; ťah jazdcom; hra štyroch jazdcov ◘ fraz. bibl. štyria apokalyptickí jazdci predzvesť skazy (v Zjavení Jána symbolizujú hlad, mor, vojnu a smrť) ▷ jazdkyňa -ne -kýň ž. k 1: Kráľ Šíp chcel z nej mať šikovnú jazdkyňu na koni. [V. Čurmová]
jazdec2 -dca pl. N -dce m. tech. ▶ pohyblivá súčiastka prístroja, náradia al. zariadenia: zipsový j.; kartotékový j.; jazdce na ramene vahadla; jazdce regulačných prístrojov
jazdec 1. kto jazdí na koni: oddiel jazdcov • husár (jazdec pri vojsku) • hist. dragún (v minulosti príslušník jazdeckej pechoty) • hist. hulán (jazdec s dlhou kopijou) • zastar. ulán (Záborský) • zastar. kavalerista
2. jedna z figúrok v šachovej hre • kôň
jazdec1, -dca, mn. č. -dci m.
1. kto jazdí na koni: oddiel j-ov;
2. jedna z figúrok v šachovej hre, kôň;
jazdkyňa, -ne, -kýň ž. k 1;
jazdecký príd. k 1: j. kôň, j. odbor, j-é čižmy; j-é preteky; voj. j. oddiel, pluk, j-á hliadka;
jazdectvo, -a str.
1. druh športu, jazdenie na koňoch;
2. hromad. oddiely jazdcov, jazda
jazdec2, 2., 4. p. -dca, 6. p. -dci, mn. č. -dce m. vec pripomínajúca podobu al. pohybom jazdca;
tech. posuvná súčiastka na strojoch al. prístrojoch: j. na vahadle presných váh; j. na točovke; voj. španielsky j. prekážka z kolov ostnatého drôtu; poľnohosp. švédsky, latový j. zariadenie na sušenie krmovín;
jazdec m. nov. kto jazdí na koni: Dvanáz_jascou prefrklo ces potok (Návojovce TOP); jazdecký príd.: jazďeckí kuoň (Čierny Balog BRE)
jazdec [je-] m kto jazdí na koni: gezdec kladě na koně sedlo (OP 1685); priprawte gezdcu sedemdesate (Le 1730); -ký príd: kuoň gezdeczsky (ŽK 1474); trzi sedla gezdeczke (s. l. 1583 E); uzda gezdeczka (ŽILINA 1666)