jav -u m. čo možno zmyslovo pozorovať (fakty, procesy, udalosti, vlastnosti): spoločenský j.; negatívne j-y (spoločnosti); fyzikálne, prírodné j-y úkazy;
javový príd.: j. svet
jav javu pl. N javy m.
jav javu pl. N javy m. i filoz. ▶ všetko, čo sa nám javí v zmyslovej skúsenosti, zmyslovo dostupná stránka veci; vonkajší a dočasný prejav nejakej podstaty; syn. fenomén: prírodný j.; akustický, astronomický, klimatický, optický, tepelný j.; spoločenský, protispoločenský j., nežiaduci j.; normálny j. bežný, prirodzený; aspekty, príčiny analyzovaného javu; pátrať po zmysle javov; Overiť schopnosť človeka dosiahnuť poznanie pravdy poznaním, ktoré sa neobmedzuje len na javy. [LT 1999] □ mat. istý jav prvok javového poľa (t. j. podmnožina základného priestoru), ktorý vždy nastane; mat. nemožný jav skutočnosť, jav, ktorý sa nikdy nenastane; fyz. fotoelektrický jav pohlcovanie fotónov a uvoľňovanie elektrónov pri vzájomnom pôsobení látky a elektromagnetického žiarenia; kartogr. jav na mape výskyt určitého stavu, vzťahu, procesu vyjadrený mapovým znakom, napr. mapové vyjadrenie hustoty obyvateľstva, koncentrácie priemyslu, výskytu chorôb; psych. paranormálny jav vedecky nevysvetliteľná udalosť
jav čo možno zmyslami pozorovať • úkaz • zjav: prírodný jav, úkaz, zjav • kniž. fenomén: to je zvláštny fenomén • skutočnosť • fakt • realita (objektívne jestvujúci jav) • znamenie (jav vykladaný ako oznámenie budúcnosti): na oblohe sa ukázali znamenia • zastar. zjavisko (Sládkovič)
skutočnosť niečo skutočné, objektívne jestvujúce • fakt: historická skutočnosť, historický fakt • realita: pohybovať sa na pôde reality • danosť (čo je objektívne dané): sociálne danosti • vec: to je známa vec; tým sa na veci nič nemení • jav (čo možno zmyslovo pozorovať): prírodný jav • pravda: trpká pravda • kniž. skutok: plán sa stal skutkom • kniž. skutočno (Poničan) • telev. reál (skutočné prostredie, dianie v tomto prostredí): scéna sa odohráva v reáli • odb. konkrétno
zjav 1. čo sa prejavuje navonok, čo možno pozorovať: to je častý, neobyčajný zjav • jav: prírodný, fyzikálny jav • úkaz: sledovať úkazy na oblohe • kniž. fenomén • príznak (charakteristický znak): príznaky choroby; to je národný fenomén • kniž. symptóm: symptómy krízy • zastar. zjavisko (Sládkovič)
2. vonkajšia podoba: provokovať svojím zjavom • vzhľad: dbať o svoj vzhľad • výzor: má ešte detský výzor • vonkajšok • zovňajšok: dievča príjemného vonkajšku, zovňajšku • zastar. zjavenie: krása jeho zjavenia (Timrava)
3. osoba s typickými, obyč. vynikajúcimi vlastnosťami: môj strýko bol zvláštny zjav • osobnosť (jednotlivec s významným postavením v spoločnosti): známe osobnosti kultúry • postava: veľká postava športu • zastar. zjavisko (Kukučín)
jav, -u m. čo sa nejakým spôsobom prejavuje, javí, čo možno pozorovať, úkaz: historický, sociálny, spoločenský j.; jazykový j., prírodný j.;
javový príd.