jaskyňa -e -kýň ž. prirodzený podzemný priestor: kvapľová, ľadová j.;
jaskynný príd.: j. výskum; j. človek praveký, žijúci v jaskyniach;
jaskyňový príd.: j. otvor;
jaskynka -y -niek ž. zdrob.
jaskyňa -ne -kýň ž.
Dobšinská Ľadová Jaskyňa -kej -vej -ne ž.
časť obce Stratená;
Dobšinčan -na pl. N -nia m.;
Dobšinčanka -ky -niek ž.;
dobšinský -ká -ké príd.
jaskyňa -ne -kýň ž. ▶ podzemná dutina vytvorená činnosťou prírodných síl (napr. vody, zvetrávania, zemetrasení), prázdna al. s kvapľovou výplňou: tmavá, hlboká, dlhá j.; kvapľová j.; výlet do jaskyne Driny; navštíviť blízku jaskyňu; tento rok sprístupnili novú jaskyňu; Je tu taká jaskyňa, tam si spravíme oheň. [R. Sloboda] □ geol. krasová jaskyňa s útvarmi z hornín rozpustných vo vode (vápenec, dolomit, krieda); ľadová jaskyňa s útvarmi vznikajúcimi zamŕzaním presakujúcich zrážkových vôd; aragonitová jaskyňa s atraktívnymi útvarmi z aragonitu (kosoštvorcového uhličitanu vápenatého); soľná jaskyňa s útvarmi z treťohorných morských usadenín, ↗ i lexikalizované spojenie □ Demänovská ľadová jaskyňa, Demänovská jaskyňa slobody národné prírodné pamiatky v Nízkych Tatrách; Dobšinská ľadová jaskyňa národná prírodná pamiatka v Slovenskom raji v Spišsko-gemerskom krase, patriaca do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO; soľná jaskyňa miestnosť určená na haloterapiu, liečbu pomocou soli ▷ jaskynka -ky -niek ž. zdrob.: j. so sochou Panny Márie; zaznamenať každú jaskynku
jaskyňa, -ne, -kýň ž. prírodnými silami utvorená dutina v zemskom povrchu, podzemný priestor: podzemná j.; kvapľová, ľadová j.; Dobšinská ľadová j.;
jaskynný príd.: j. medveď žijúci v jaskyniach; archeol. j. človek praveký človek, ktorý žil v jaskyniach, troglodyt; j-á maľba; j. výskum; j-é nálezisko;
jaskyňový príd. zried.;
jaskynka, -y, -niek ž. zdrob.
jaskyňa ž. csl prírodný podzemný priestor, dutina: V Dopšiné je ledová jeskina (Rochovce ROŽ); Ke_cme pásli ovce, bívali zme v jennej jaskini (Val. Belá PDZ); Jaskiňu si otevreli a tam biu̯o peňes! (Jablonové MAL); U jaskiňi śe prekrival pred Ňemcami (Čemerné VRN)
jaskyňa [ja-, jä-, je-] ž 1. prírodný podzemný priestor: specus: geskiňa (NP 17. st); lepeg z lewmi a z drakmi w geskinach bywati, nežli ze ženu hnewliwu w manželstwi trwati (GV 1755); z geskin skalnych (MS 1758); hluboka gaskyňa (KS 1763) 2. úkryt, brloh, dúpä: latebra: skryss, gaskyna, pelech; stabulum flagitij: zbognjcká chalupa, gaskyna (KS 1763); magú lisski swé gaskiňe (BPr 1787); x. pren Egipt nič nebil, gedine geskine dábelska (COB 17. st) krajina zla a hriechu; -ový príd k 1: spiraculum: prjduch, gaskyňowé okno (KS 1763) prírodný vetrací otvor v jaskyni; k 2: latebrosus: skrygny, gaskyňowy, lochowaty (KS 1763); jaskynka dem: cavernula: gaskynka, gamka, pelechček (KS 1763)