Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst obce priezviská un

jarok -rku m.

1. priekopa pri ceste; struha: j. sa naplnil vodou

2. menší potok: cez dedinu tečie j.

3. (plytšia) pozdĺžna priehlbina (na sadenie ap.);

jarček -a m. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
Jarok ‑rka L ‑u m.; Jaročan ‑a mn. ‑ia m.; Jaročanka ‑y ‑niek ž.; jarocký
jarok ‑rku m.; jarček ‑a m.

jarok jarku pl. N jarky m.

Jarok Jarka L Jarku m.

1. obec na západnom Slovensku v Nitrianskom okrese západne od Nitry

2. časť mesta Želiezovce;

Jaročan -na pl. N -nia m.;

Jaročanka -ky -niek ž.;

jarocký -ká -ké príd.


jarok jarku pl. N jarky m. 1.menší prirodzený vodný tok, potok: bahnistý dedinský j.; úzky, plytký, kľukatý j.; No zima už cúva do húštin, všade zurčia jarky a okolo nich sa zajagá mladé záružlie. [M. Krno]
2. ▶ umelá pozdĺžna priehlbeň popri ceste, priekopa: krajnica sa zvažuje k jarku; strhol volant a skončil v jarku
3. poľnohosp. ▶ pozdĺžna priehlbina (napr. v pôde): odvodňovací j.; j. na sadenie repy; vyčistiť pluhom vyoraný j.; urobiť zopár jarkov
jarček -ka pl. N -ky m. zdrob.: zurkotavý j.; jarčeky topiaceho sa snehu

jarok 1. p. priekopa 2. p. potok


potok menší prirodzený vodný tok • bystrina (prudký horský potok): rozvodnený potok, rozvodnená bystrinazried. bystrica (Hviezdoslav)jarok (menší potok): cez dedinu tečie jarokpoet. riava (horský potok s prudkým spádom): bystrá riavakniž. ručaj: zurčiaca ručaj


priekopa umelá priehlbeň pozdĺžneho tvaru • hrádzazásek: vykopať hlbokú priekopu, hrádzu, hlboký zásekstruha (menšie umelé vodné koryto): zavodňovacia struhajarok (priekopa pri ceste): jarok sa naplnil vodouzvodnicarigolžliabok (priekopa na odvádzanie vody) • nár.: garádhrobľaškarpa: spadnúť do garáda, do hroble, do škarpyzákop (priekopa chrániaca vojakov v boji): opevnený zákopvoj. okop (samostatná priekopa v teréne): pripraviť okop na streľbu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

jarok, -rku m.

1. priekopa na odtekanie vody, obyč. popri ceste; výmoľ, struha: preskakovať j-y, spadnúť do j-u;

2. menší potok: Cez dedinu tečie jarok. (Tat.);

pren. prúd: Tvárou sa mu lejú celé jarky znoja. (Kuk.)

3. poľnohosp. brázda vyhĺbená jarkovačom al. motykou na zasiatie semena al. zasadenie plodiny;

jarček, -a m. zdrob.: anat. slzný j.

jarok m. (járok)
1. strsl, vsl menší potok: Opranej hábe zme presťierale hňed na lesu, tam pri jarku (Čelovce MK); Járok pred naším domom bov plní špinavej vodi (Hliník n. Hron. NB); Daz dzevedz ras śe voda v zvarce preľeje a tak śe predzena peru na jarku (Rankovce KOŠ); Obog našej chiži ceče jarek (Hubošovce SAB); Nabral som sebe z jarku vodu do tuľejki (Spiš. Štvrtok LVO)
L. mlinski jarek (Krivé BAR) - potok tečúci cez mlyn a poháňajúci mlynské koleso, mlynica
2. jzsl priekopa na poli: Narobíme jarkov pluhom k tomu súcim (Dol. Srnie NMV); V bošáckém poli je modz járkóv (Bošáca TRČ); To sa vikopal metroví járek krížom cez rolu (Vištuk MOD); Išli zme do járka, tam zme si zafrištikuvali (Dol. Dubové TRN)
3. vráska na čele: Bulo vidno, že už je stari, bo na čele mal hľiboka jarki (Kendice PRE)
4. žliabok
a. tkáč. v drievku, ktoré sa používa na oddeľovanie nití pri pletení povrazov a šnúr: járek (Kostolné MYJ)
b. vin. okolo koša na lise: Košiar je ňi na rounej foršňi položení, tam je vidlabaní jarok preša, no potom to ňeviťeká voz zboku koša (Sklabiná MK)
c. obuv. okolo podošvy, cez ktorý sa podošva prišíva na zvŕšok topánky: Tag do toho járku sa sková štiach (Ludanice TOP)

jarček p. jarok


jarok [-ok, -ek] m
1. úžľabina, roklina: Domanižanya w tom yarku w obidwuch stranach dobitky pasalj (TRENČÍN 1640); rola lezy w garkoch na Krupicach wedla Jana Holkowich (TRSTÍN 1685);
x. ban gmenugeme ten garok aneb funtgrubnu na Swatom franczisku (BOCA 1600 GB) znovu otvorenú povrchovú baňu; vin yarky na wysazeny wynohraduw kopaty (OR 1672) brázda vyhĺbená na zasadenie viniča; jarky pl výmole na lúkach a poliach: colliciae: jarky od dessča, wimoly (NP 17. st); temer polovicz luki na jarky obrateneg (S. BREZOVO 1768); role naše same jarky plane (UHROVEC 1770 LP);
x. pren lícuw gárki wirownáwá (BR 1785) vrásky
2. vykopaná priekopa, kanál na privádzanie al. odvádzanie vody: od kopany yarku, aby zessla woda z gezera, dalo se robotnykom chleba a pywa (ŽILINA 1599); na jarky mlynske, na maszo d 15 (KRUPINA 1684) náhony; w garku hradu Modrokamenskeho (M. KAMEŇ 1713) v hradnej priekope; acžkoliw yarek okolo pywnice daly vrobit, woda statj zustawa (DUBNICA n. V. 1722); banu mutugeme ze wsseckjmi wecmi, ssachtamy, wodamy, garkamy, ktere potrebne gsau k stupam (BOCA 1762)
3. menší potok: tuto uboč až po yarok Hnyly Hibangia spasaly (LIPTOV 1693); hore tim iarkom riby lapaly (L. MIKULÁŠ 17. st); jarček [-(e)ček, -čok] dem k 1: luk nemame žadnych, krom take jarečky a uvratie (VAVREČKA 1775); scrobiculus: garček (LD 18. st); k 2: iarcžok, s kterjm se luka wodou napussta (S. ĽUPČA 1768); elix: garček prez rolu prerobený (DSL 18. st); k 3: pri potoku Krupina hore garcsokom (KRUPINA 1744)

Jarok
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) Jarok
G (bez) Jarku
G (bez) Jarka
D (k) Jarku
A (vidím) Jarok
L (o) Jarku
I (s) Jarkom

jarok
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) jarok
G (bez) jarku
G (bez) jarka
D (k) jarku
A (vidím) jarok
L (o) jarku
I (s) jarkom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) jarky
G (bez) jarkov
D (k) jarkom
A (vidím) jarky
L (o) jarkoch
I (s) jarkami

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
872 Jarok NR/NI nitr.
1773 Üregh, 1786 Uereg, 1808 Ürög, Iřeg, 1863 Üregh, 18731913 Üreg, 19201948 Ireg, 1948– Jarok

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
V obci JAROK (okr. NITRA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: ZAUJECOVÁ 63×; ZAUJEC 57×; GÁLA 44×; MELOVÁ 37×; GÁLOVÁ 34×; MELO 33×; ZELEŇÁK 30×; ĎURFINA 29×; ĎURFINOVÁ 24×; HOLLÁ 24×; ZELEŇÁKOVÁ 23×; BÉDI 23×; BÉDIOVÁ 22×; CHŇAPEKOVÁ 21×; TÓTHOVÁ 21×; BEKÉNYI 20×; ŠVIHORÍKOVÁ 20×; TŐKŐLY 20×; BALÁŽOVÁ 20×; TÓTH 20×; ŠVIHORÍK 19×; BEKÉNYIOVÁ 19×; CHŇAPEK 19×; HOZÁK 19×; HOLLÝ 19×; SŤAHELOVÁ 18×; TŐKŐLYOVÁ 18×; SŤAHEL 16×; VEREŠOVÁ 16×; ŠIMKOVÁ 15×; UŽOVIČOVÁ 15×; HOZÁKOVÁ 14×; JUHÁS 14×; LEHOŤÁK 14×; BIDELNICOVÁ 14×; NOVÁK 13×; BIDELNICA 13×; NOVÁKOVÁ 13×; BALÁŽ 13×; LEHOŤÁKOVÁ 12×; JUHÁSOVÁ 12×; BÍROVÁ 11×; UŽOVIČ 11×; BARTAKOVIČ 11×; BIHARY 11×; VEREŠ 11×; BÍRO 11×; STRAŇÁK 10×; KOTLÁR 10×; PODLUŽANSKÁ 10×; PÁLKA 10×; ŠIMKO 10×; KOTLÁROVÁ 10×; RUDŇANSKÝ 10×; STRAŇÁKOVÁ 9×; BENČO 9×; CHLEBECOVÁ 9×; HORÁK 9×; HORÁKOVÁ 9×; NOSEKOVÁ 9×; BÉDY 9×; BIHARYOVÁ 9×; RUDŇANSKÁ 9×; LÁMOŠOVÁ 8×; BARTAKOVIČOVÁ 8×; PÁLKOVÁ 8×; VANČOVÁ 8×; BOLEDOVIČ 7×; LÁMOŠ 7×; TRIZŇOVÁ 7×; ZABÁKOVÁ 7×; NOSEK 7×; BENČOVÁ 7×; SKLENÁR 7×; TOMIŠ 7×; PODLUŽANSKÝ 7×; SEGÉŇOVÁ 7×; TŐKŐLI 6×; ČAMBÁLIKOVÁ 6×; BEKÉNIOVÁ 6×; CHLEBEC 6×; MÁJEKOVÁ 6×; JEDLIČKA 6×; KALIVODA 6×; VANČO 6×; BAKYTA 6×; URBAN 6×; TŐKŐLIOVÁ 6×; HORVÁTH 6×; BÉDYOVÁ 5×; BLEHOVÁ 5×; BAKOVÁ 5×; BEKÉNI 5×; ZABÁK 5×; MIHÁLIK 5×; MARTIŠOVÁ 5×; TOMIŠOVÁ 5×; BERNÁTH 5×; VRBOVÁ 5×; THÚROCIOVÁ 5×; KELEMENOVÁ 5×; KUNA 5×; FUGLÍKOVÁ 5×; FRAŇOVÁ 5×; SEGEŇOVÁ 4×; VÁGAIOVÁ 4×; FUGLÍK 4×; LUKÁČIK 4×; GÁTHOVÁ 4×; STAŇO 4×; LUKÁČIKOVÁ 4×; ORÍŠKOVÁ 4×; RATICOVÁ 4×; MAŽEC 4×; SIEKLIKOVÁ 4×; OLÁHOVÁ 4×; TRIZŇA 4×; HORVÁTHOVÁ 4×; FANTOVÁ 4×; HRÁDEKOVÁ 4×; SEGÉŇ 4×; BLEHO 4×; VŐRŐŠOVÁ 4×; KUČERA 4×; MÁJEK 4×; DRAŠKOVIČOVÁ 4×; URBANOVÁ 4×; KARDOŠOVÁ 3×, ...

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
K názvu územnej jednotky JAROK v roku 1995 prislúchali tieto urbanonymá (počet 1):
JAROK
Urbanonymum CIGÁNSKY JAROK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LEDNICKÉ ROVNE
Urbanonymum FEDORKIN JAROK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LEVOČA
Urbanonymum JAROK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
JAROK
Urbanonymum STARÝ JAROK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SPIŠSKÉ PODHRADIE
Urbanonymum SUCHÝ JAROK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
HUMENNÉ
Urbanonymum VLČÍ JAROK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KOZÁROVCE

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu