jarmočník -a mn. -ci m. predavač na jarmoku; návštevník jarmoku;
jarmočnica -e -níc ž.;
jarmočnícky príd.
1. k jarmočník: j-e vozy
2. pejor. jarmočný (význ. 2): j-e ozdoby
jarmočník -ka pl. N -íci G -kov m.
jarmočník -ka pl. N -íci G -kov m. 1. ▶ kto predáva na jarmoku: stánky, stoly jarmočníkov; prišli jarmočníci z celého Slovenska; na jarmoku boli skutoční jarmočníci - rezbári, remenári, medovnikárky či košikárky 2. ▶ návštevník jarmoku: spokojný, veselý, podgurážený j.; získať si záujem jarmočníkov; jarmočníkom hrá dychovka ▷ jarmočnica -ce -níc ž.: do vlaku nastupovali jarmočnice s batohmi na chrbtoch
jarmočník -a m. (jarmočnica -e ž.)
1. predavač na jarmoku, trhovník
2. pejor. krikľúnsky vychvaľovač, chvastúň;
jarmočník, -a, mn. č. -ci m. kto predáva al. kupuje na jarmoku;
jarmočnica, -e, -níc ž.;
jarmočnícky príd.: j. voz
jarmočník m. (jurmačňik) strsl, zsl, šar kto predáva al. kupuje na jarmoku: Aj taká pajta tam bola, järmočňíci v ňej nocúvaľi (Kňažia DK); Ku večaru sme śe mi, jurmačňici, vracaľi vjedno do domu z jurmaku (Prešov)
jurmačnik p. jarmočník
jarmočník [-moč-, -mač-] m 1. kto kupčí, obchoduje na jarmoku: Ioseph wssadye do wreczouch čahal ludyom a iarmočnyikom (KRUPINA 1737); nundinator: yarmačnjk (KS 1763); kdo pas z garmočnikou nepreukaže, ten do garmoku nemá pripussten bitj (PONIKY 1786) 2. obchodník so starinou: scrutarius: prodáwač starych wec, garmačnjk (KS 1763)