jama, -y, jám ž.
1. väčšia vyhĺbenina v zemi; priestor vyhĺbený v zemi a upravený pre rôzne účely: veľká, hlboká j.; kopať, vykopať j-u, stúpiť, padnúť do j-y; snehová j. vyhrabaná do snehu; granátová j. diera v zemi po výbuchu granátu; j-y na sadenie (napr. stromkov); vlčia j. maskovaná diera v zemi (na chytanie divej zveri); hosp. zemiaková, obilná j. vyhĺbený priestor v zemi na uskladnenie zemiakov, zeleniny, obilia; silážna, hnojová, močovková j.; vápnová j. na hasenie vápna; stav. stavebná j. priestor vyhĺbený v zemi pre základy a podzemné časti stavby; archeol. kultúrna j., sídelná j. archeologické nálezisko; let. vzdušná j. vzdušný priestor s redším vzduchom, kde lietadlo náhle klesá; bibl. levová j. priehlbeň na chovanie šeliem; pren. poslať niekoho do levovej jamy do istej záhuby
● hovor. žart. j-u vystojí a) o dlhom, márnom čakaní; b) o dievčati, ktoré neberú do tanca;
2. hovor. vykopaný hrob
● Kto druhému jamu kope, sám do nej padne (prísl.) kto strojí úklady, často sa sám stáva ich obeťou.
3. hovor. kotlina, úžľabina; priepasť: dedina leží v jame;
4. anat. prehĺbenina na tele: lakťová, zákolenná, lebečná j.; hovor. očné j-y;
jamka, -y, -môk/-miek ž. zdrob.
1. malá, plytká vyhĺbenina v zemi; neveľká prehĺbenina na niečom: kopať, vykopať (motykou) j-y na sadenie zemiakov al. iných plodín; j. na líci, na brade; hovor. skoro mu oči vyskočili z jamôk (jamiek) vypúlil oči (napr. od prekvapenia);
2. anat. neveľká priehlbinka na tele: kĺbová, slzná, nadkľúčna j.; očnicové j-y;
jamkový príd.: j. ornament; poľnohosp. j-á sadba sadenie (napr. stromčekov) do jamôk;
jamôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.;
jamisko, -a -mísk str. i ž. zvel.