jama -y jám ž.
1. väčšia prirodzená al. urobená vyhĺbenina (obyč. v zemi): veľká j.; hrobár kope j-u hrob; silážová, zemiaková j. na prípravu siláže, na úschovu zemiakov; stavebná j. na základy stavby; montážna j. na opravu vozidiel zospodu; ban. zvislé banské dielo vyúsťujúce na povrch
2. hovor. kotlina, úžľabina, jamina: dom postavili v j-e
● expr. vystáť j-u dlho márne stáť a čakať; kniž. → levová j.; kto druhému j-u kope, sám do nej (s)padne kto chystá úklady, často sa sám stáva ich obeťou;
jamový príd.;
jamka -y -miek/-môk ž. zdrob.: j-y na sadenie (zemiakov ap.); j-y na lícach; anat. kĺbové j-y
● skoro mu → oči vyliezli z j-miek;
jamkový príd.;
jamôčka -y -čok ž. zdrob. expr.;
jamisko -a s., N a A jedn. i ž.
jama jamy jám ž.
jama jamy jám ž. 1. ▶ väčšia prirodzená al. cielene utvorená vyhĺbenina (obyč. v zemi): hlboká, plytká j.; odpadová j.; silážna j. vybetónovaná; okraj, dno jamy; kopáči jám; hĺbiť, zavážať jamu; spadnúť do jamy; granátová j. po výbuchu; krasová j. povrchový krasový útvar, závrt; pren. Pred divákom sa odkrývajú hrozivé jamy ľudskej duše. [DF 2002] □ stav. stavebná jama výkop pod úrovňou terénu s vodorovnými rozmermi dlhšími ako 2 m (obyč. na základy stavieb); materiálová jama umelé jazero, ktoré vzniklo po priemyselnej ťažbe surovín; archeol. kolová jama cielene utvorená vyhĺbenina na osadenie kola; star. archeol. kultúrna jama vyhĺbenina s archeologickými stopami po ľudskej činnosti; tech. montážna jama priestor na opravu vozidiel zospodu 2. anat. ▶ priehlbina na povrchu tela al. medzi kosťami: zákolenná, podkolenná j.; podpazušná j.; spánková j.; fraktúra prednej lebkovej jamy 3. hovor. ▶ vyhĺbenina v zemi na pochovanie mŕtveho, hrob: vkladať, spúšťať, zahrabať mŕtveho do jamy ◘ fraz. bibl. byť/pripadať si ako [Daniel] v jame levovej dostať sa do zlej situácie (podľa starozákonného proroka Daniela, ktorého hodili do jamy levom); [čierna] bezodná jama niekto požadujúci al. niečo požadujúce čoraz viac; vstúpiť/spadnúť/dostať sa do jamy levovej ocitnúť sa v nebezpečnej situácii; vystáť jamu a) dlho niekde stáť a čakať b) zostať na zábave bez tanečníka ◘ parem. kto druhému jamu kope, sám do nej spadne kto pripravuje iným nástrahy, sám sa stane ich obeťou ▷ zdrob. ↗ jamka; jamôčka -ky -čok ž. zdrob. expr.: vložiť orech do jamôčky; jemné jamôčky na drevenom stole; pôvabné, neodolateľné jamôčky pri ústach; jamisko -ka jamísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: pes vyhrabal polmetrové j.; Osem jamísk za sebou ostalo, prvá na lúke pri ceste, posledná pod skalou. [B. Belák]
jamka -ky jamiek/jamôk ž. 1. zdrob. ▶ malá jama, prirodzená al. cielene utvorená vyhĺbenina: plytká, prázdna j.; j. na sadenie; urobiť j. v piesku, v múke; mať jamky na lícach malé priehlbinky na tvári (najmä pri úsmeve); trocha rímsky nos, pekne krojené pery, brada s jamkou [L. Ťažký] □ lek. profes. kĺbová, lakťová, krčná, očná jamka priehlbina na povrchu tela al. na kostiach; inform. záznamová jamka priehlbina pri laserovom zázname bez drážok na digitálnej platni, pit 2. šport. ▶ (v golfe) priehlbina v trávniku, do ktorej sa hráči snažia dostať loptičku; časť ihriska od odpaliska až k príslušnému jamkovisku: golfová j.; prvá, druhá, tretia j.; zahrať jamku na jeden úder ◘ fraz. oči mu vystúpili/vyliezli z jamiek al. išli mu oči vyskočiť z jamôk al. skoro mu vypadli oči z jamiek veľmi sa začudoval ▷ zdrob. jamôčka ↗ jama
jama 1. väčšie prirodzené al. umelo urobené, vyhĺbené miesto: vykopať jamu • jamina (plytšia jama): roľa je plná jamín • priehlbeň • prehĺbenina • priehlbina • vyhĺbenina • preliačina (menšie prehĺbené miesto): priehlbeň, prehĺbenina, priehlbina v rieke; vyhĺbenina, preliačina v teréne • vhĺbenina (Kukučín) • zried. výhlbeň (Figuli) • prepadlina • prepadlisko • priepadlisko: spadnúť do prepadliny • výtlk • rigol (jama na ceste spôsobená dopravnými prostriedkami a vplyvmi počasia): po zime bývajú na cestách jamy, výtlky, rigoly • výmoľ (vodou vymletá jama): cesty sú plné výmoľov • priepasť (hlboká jama, ktorej hĺbka je väčšia ako šírka): zrútiť sa do priepasti • rokľa • roklina (prirodzená hlboká úzka jama): údolná rokľa, roklina • strž (vodou vymyté strmé miesto): spadnúť do strže • spust (Laskomerský) • výkop (vykopaním vzniknutý priestor): zavalený výkop • šachta (zvislá, hlboko pod zemou vyhĺbená jama): hĺbiť šachtu
2. p. údolie 1
údolie 1. krajina pozdĺž rieky v hornatom kraji: údolie Váhu • kaňon (hlboké a strmé riečne údolie zovreté skalami) • tiesňava (úzke, tesné údolie): potok sa prediera tiesňavou • úžľabina (úzke údolie): hlboká úžľabina • jama
2. p. dolina
jama, -y, jám ž.
1. väčšia vyhĺbenina v zemi; priestor vyhĺbený v zemi a upravený pre rôzne účely: veľká, hlboká j.; kopať, vykopať j-u, stúpiť, padnúť do j-y; snehová j. vyhrabaná do snehu; granátová j. diera v zemi po výbuchu granátu; j-y na sadenie (napr. stromkov); vlčia j. maskovaná diera v zemi (na chytanie divej zveri); hosp. zemiaková, obilná j. vyhĺbený priestor v zemi na uskladnenie zemiakov, zeleniny, obilia; silážna, hnojová, močovková j.; vápnová j. na hasenie vápna; stav. stavebná j. priestor vyhĺbený v zemi pre základy a podzemné časti stavby; archeol. kultúrna j., sídelná j. archeologické nálezisko; let. vzdušná j. vzdušný priestor s redším vzduchom, kde lietadlo náhle klesá; bibl. levová j. priehlbeň na chovanie šeliem; pren. poslať niekoho do levovej jamy do istej záhuby
● hovor. žart. j-u vystojí a) o dlhom, márnom čakaní; b) o dievčati, ktoré neberú do tanca;
2. hovor. vykopaný hrob
● Kto druhému jamu kope, sám do nej padne (prísl.) kto strojí úklady, často sa sám stáva ich obeťou.
3. hovor. kotlina, úžľabina; priepasť: dedina leží v jame;
4. anat. prehĺbenina na tele: lakťová, zákolenná, lebečná j.; hovor. očné j-y;
jamka, -y, -môk/-miek ž. zdrob.
1. malá, plytká vyhĺbenina v zemi; neveľká prehĺbenina na niečom: kopať, vykopať (motykou) j-y na sadenie zemiakov al. iných plodín; j. na líci, na brade; hovor. skoro mu oči vyskočili z jamôk (jamiek) vypúlil oči (napr. od prekvapenia);
2. anat. neveľká priehlbinka na tele: kĺbová, slzná, nadkľúčna j.; očnicové j-y;
jamkový príd.: j. ornament; poľnohosp. j-á sadba sadenie (napr. stromčekov) do jamôk;
jamôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.;
jamisko, -a -mísk str. i ž. zvel.
jama ž. 1. csl prirodzená i umelá vyhĺbenina v zemi: Taká bula zima, šo nám aj v jame krumpele pomrzli (Mur. Dl. Lúka REV); Mali sme dve také jami (Podmanín PB); Išli sme jamu kopat (Ružindol TRN); Tam bula taka jama (Spiš. Podhradie LVO) L. zbožná jama (Suchá n. Par. TRN) - jama na uskladnenie obilia; slížová jama (Nitr. Hrádok NZ) - jama na uskladnenie repných rezkov; púchová jama (Blatné MOD) - jama na popol pri peci; potkolesová jama (Myjava) - jama v mlynici pod palečným kolesom; krížová jama (Pata ŠAĽ) - jama na sadenie viničného prúta F. vistát jamu (Kunov SEN) - netancovať; chto inému jamu kope, sám do ňej padá (Bošáca TRČ) prísl. - kto pripravuje úklady, často sa stáva ich obeťou 2. zsl, vsl vykopaný hrob: Vikopav mu jamu hňeď vella jeho roďičov (Lapáš NIT); Hrobár kope jamu, volagdo umreu̯ (Návojovce TOP); Mňe daju totu jamu a totu trunu (Sobrance) L. zvoňiď na jamu (Lutila KRE) - zvonením oznamovať pohreb
jama ž 1. vyhĺbený priestor v zemi používaný na rôzne účely; priehlbina: platil sem tomu, ktery iamu kopal tomu wapnu (MOŠOVCE 1563); patružlenu we trech jamach (ORAVA 1611 E); siria: obilna gama (NP 17. st); do yami wapeneg spadli (KRUPINA 1675) na hasené vápno; Wassergrab: wodni gama (LC 1707) priekopa; plamen yami ohnjwe (PoP 1723-24) pekla; yama mlinska (BYSTRIČKA (Ma) 1743); frigidaria: gama ledowa; arenariae: pjskowa gama pieskovisko (KS 1763); x. pren nedba na gami, na skali a na uklady dusse (MS 1758) na nástrahy a prekážky; záwist a nenawist mu hluboku gamu wikopala (SJ 18. st) skomplikovala život 2. zamaskovaná priehlbina na lapanie zveri, pasca: lowecz zwery do ssacht a do gam priwabene lapa (KoB 1666) L. do gámy lwoweg vwržen byl (Daniel) (MP 1718) na chovanie levov F. kopať j-u komu, čomu ubližovať, strojiť úklady niekomu, niečomu: (kacíri), potagemňe gamu kopaly prawde (PP 1734); mug brat mne yamu chce kopat (s. l. 18. st); kdo komu gamu kopa, sam do niey upada (CA 1675); slepy gestly slepeho wede, oba do gamy upadnu (ZA 1676) P. tpn: poczna od Wlczieg iamy (RAKOĽUBY 1575) 3. vyhĺbený priestor na pochovanie mŕtvoly: hrobarom, ktery jamy kopaly (KRUPINA 1684); mrtwé telo do gami wložil (VP 1764) 4. jamy pl nerovný terén s mnohými priehlbinami: zeme mame planie, len toliko po wrchach a po jamach (PODTUREŇ 1772 LP) 5. podzemná skrýša zvierat, nora: (krt) mnostwy zrna zbozneho do gam podzemnich nazwlačy (PR 18. st) 6. baňa; šachta: zo wsšeczkimi gegich muossmy, ssurffy, jamamy (BOCA 1588 GB); kowi z rudnich yam (KoB 1666); do yami sfarati (B. BYSTRICA 1695); we wssech yamach neb banech (BREZNO 1701); salina: solná ssachta, solná gama (KS 1763) 7. prázdne miesto v niečom celistvom, otvor: L. cava dentium: gama zubowá, gama w zube (KS 1763) veľký zubný kaz; -sky príd k 6: desat grajczaruw muze zarobity gamsky czimerman (Š. DOLINA 1770); -ka dem 1. k 1: wyse korene at se udela jamka a naplný hnogem (OR 1672); (peniaze) do piwnicy do gamky skowala (PUKANEC 1788) 2. k 3: hrobarom, čuo yamki robili (ŽILINA 1718) 3. stopa po rane, jazva: yamky v sypanjcach (RT 17. st) 4. anat priehlbina na niekt. časti tela: L. pomaž čloweku na srdečneg yamce (RT 17. st) na neveľkej priehlbine v oblasti srdca; jamôčka [-meč-] dem expr k 1: urobil gednu gamečku (WP 1768); k 3: (smrť) Alexandra zamordovala, do yamečky schovala (SK 1697)