Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

jakobín -na pl. N -ni m.

jakobín -na pl. N -ni m. ⟨VM⟩ hist. ▶ člen al. stúpenec radikálneho politického zoskupenia v období Francúzskej revolúcie (podľa sídla klubu v bývalom Kláštore sv. Jakuba v Paríži): významný j.; organizácia jakobínov; vlády sa zmocnili jakobíni ▷ jakobínka -ky -nok ž.: predstavy jakobínov a jakobínok o spravodlivosti

jakobín -a m. (jakobínka -y ž.) ‹VM› hist. (za Franc. revolúcie) člen al. stúpenec politického revolučného demokratického zoskupenia (podľa sídla klubu v bývalom Kláštore sv. Jakuba v Paríži): vláda, diktatúra j-ov; pren. radikálny revolucionár;

jakobínsky príd.: j-a vláda; j-a čiapka odznak jakobínov; j-e názory, pren. radikálny, revolučný

jakobín, -a m. hist. člen radikálnej politickej skupiny za francúzskej buržoáznej revolúcie v XVIII. stor.;

pren. radikál vôbec;

jakobínsky príd.;

jakobínstvo, -a str. i jakobinizmus, -mu m. politický smer jakobínov;

pren. ostrý radikalizmus