Slovenské slovníky

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

jak, jako zám. opytovacie príslovkové subšt.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

jak², jako¹ spoj. podraďovacia 1. poet. ▶ uvádza porovnávací výraz, ako: stratí sa j. dym; Nech radšej kanú verše jak slzy. [J. Buzássy]; Chytil som sa do želiez jak vlk samotár. [D. Hevier]; Má [ďateľ] zobák jako kladivo a dlhý jazyk lepkavý, nehrá sa, lieči naživo a všetky biedy uzdraví. [Š. Sandtner]
2. iba jako¹ region. ▶ uvádza porovnávací výraz, ako: čierny j. uhoľ; je starý j. ja; cvičila som j. blázon, a neschudla som; hrub. bolelo to j. hovädo veľmi
◘ parem. lepší doma krajec chleba jak v cudzine krava celá nehodno stratiť domov za cenu blahobytu

jak³ zám. opytovacie príslovkové 1. poet. ▶ vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob, ako: A ticho, ktoré počujeme, jak nášmu tichu vraví svoje nie? [J. Buzássy]
2. i jako² subšt. ▶ vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob, ako: jak dlho ideme?; j. sa to volá?; j. si to predstavuješ; nevie, j. to dopadne; j. je to možné?; j. sa darí?

Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny

z r. 2018.

-ako/1494718±7 9.10: konjunkcie 1293246 ako/1289846 jednako/2265 jako/1135

-ko/2351331±1219 7.68: konjunkcie 1299164 ako/1289846 nakoľko/5859 jednako/2265 jako/1135 toľko/59

-o/19676156±19853 6.62: konjunkcie 2152560→2164952

+165

−1968

ako/1289846 alebo/409177 lebo/158103→170493

−1724

no/152637 čo/54121 preto/40609 to/28541 zato/6469 nakoľko/5859 jednako/2265 nieto/1198→1197

+161

−242

bo/1192 jako/1135 (9/1411)

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

ako 1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob al. kvantitu • expr. akože: Ako(že) sa máš? Ako dlho zostaneš? Ako(že) to spravíš? • nár. al. poet.: jak: Jak si to predstavuješ? • nár. jako

2. uvádza porovnávací výraz al. porovnávaciu vetu • ani: oči ako, ani žúžoľ; robota mu ide ako, ani po masle • akoby: oblaky sú akoby namaľované • poet.: sťa • sťaby: rovný sťa jedľa; Stáročia sťaby zbrojnoši stoja. (Plávka) • než (pri nerovnakosti iba po 2. stupni prídavných mien al. prísloviek a po slovách iný, inak, opačný, opačne): lepší ako, než ja; je iný, než sme my; bolo to inak, ako, než som si myslel; skončilo sa to opačne, než sme predpokladali • zried. čo: zje toľko čo otec • nár. al. poet. jak • nár. jako: Slnko jak koráb v krvavých vodách plá pod oblohou. (Krasko) • nár. lež: Lepšie je dievčatku lež neveste. (Šoltésová)

3. uvádza vedľajšiu vetu doplnkovú • že: počul ho, ako sa vyhráža; videl som brata, že odchádza

4. hovor. uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch a pod. • hovor. expr. akože: ty si ho ako vyhodil; on sa akože bránil

5. p. keď 1 6. p. ledva 2

jako p. ako 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

jako prísl. i spoj. nár. ako

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

jako i jak
I. zám. opyt. príslov.
1. zsl, vsl uvádza otázku vzťahujúcu sa na spôsob deja al. kvantitu, okolnosti miesta, času; ako: Jako sa otepuvali zbožné jami? (Ružindol TRN); Nuž jako sa robev kalkíš? - Dala sa viklíčid rež aj žito (Malženice HLO); Jak śe maš? (Studenec LVO); Jak pujdzež do varoša? (Čemerné VRN); Jag daľeko stadzi do valala? (Vechec VRN); Jag dluho tam budzeš? (M. Zalužice MCH)
2. má význam neurč. zám., vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov; podľa okolností, ako kedy: Kuri zme trimaľi petnasc, šesnasc, kedi jak (Kokšov-Bakša KOŠ)
II. spoj.
A. podraď.
1. zsl, vsl uvádza porovnávací výraz; ako, ani: Slépki bívali čiérné jag uhel (Brestovany TRN); Ňestoj tu jak stĺp! (Bošany TOP); Je tak starí jag ja (Lukáčovce HLO); Tvardi śi ja_kamiň (Kanaš PRE)
2. uvádza doplnok: Pochodzíl sem po panstváh jag mašinista (Blatné MOD); Moj muž hodzel už jag mladi, malo už veśeľe bic, hodzel za mnu na koňu (Rozhanovce KOŠ); Už rog robi jak čašňička (Sobrance)
3. uvádza vedľajšiu spôsobovú vetu; ako-tak: Jako prišél, tag odešél (Bošáca TRČ)
4. uvádza vedľajšiu podmienkovú vetu; keď: Jag nepríde, mosím ist prenho (Brezová p. Brad. MYJ); Ja_kuz ju trafi, ta ju zabije (Čemerné VRN)
5. uvádza vedľajšiu časovú vetu; keď: Jag zme boľi maľí ešťe, tak starí oťedz nám hovoril, jako pofstala Čimhová (Čimhová TRS); Já son choďel po venku, jak padali tí granáti (Orechové TRČ); Jag už bolo tag nad ranom, ta uš sme išľi (Spiš. Tomášovce SNV); Jag uš sadzime, dame koreň do vikopanej dziri (V. Kazimír TRB); A teraz už idu, jag maju na śidzmi rok, do školi (Milpoš SAB)
6. v spoj. s časticou len uvádza vedľajšiu časovú vetu s podmienkou; hneď ako, len čo, ak len: Jag len bude_móct, tak to spravím (Lukáčovce HLO); Jag len vínďem z domu, prví kohúd hňeď zaspíva (Mýtna N. Ves TOP); Jag len videl do zákosu, uš sa kosilo (Dol. Súča TRČ); Pridzem hňet, jag ľem podojim (Letanovce SNV); Ľem jag vipil pul deci, ta paraďož veľiki (Lipany SAB)
7. v spoj. jak skorej vyjadruje zosilnenie významu; čím skôr: Modľi śe druhi očenaž jak skorej! (Bežovce SOB)
8. v spoj. so spojkami keby, čo uvádza vedľajšiu prípustkovú vetu: Aňi kej bi jako hľadal (Podmanín PB); Co hodz jak človek cali dzeň tar, ta večar už ňebiroval ruki nad hlavu položic (Kokšov-Bakša KOŠ)
B. priraď. zsl v spoj. so spojkou aj vyjadruje zdôraznený zlučovací vzťah: A čo bolo porosípané po ulice, jako aj zo sena zviški skosenej trávi, tak to zbírali a pot pazuchu to nésli do kostola (Ružindol TRN)
III. zám. prísl. zried. hocijako, akokoľvek: Jajká, aňi kebi ho jako draľi (Bánovce n. Bebr.)
IV. čast.
1. zsl expr. uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch a ako vysvetľujúci, doplňujúci výraz: Moja bapka spomínali, že íh jako muš kopali v Modre (Ružindol TRN); A s tú bívali velmi zadobre, jako tá bapka, tá tatková mama (Podmanín PB); To neišli donútra, práda, to oni zaklopali na dvere a ešče na venkové jako dvere, ked mali bránu na bránu (Kostolné MYJ)
2. skal v odpovedi vyjadruje uistenie: Biu̯o to tam? - Jak bi nebiu̯o! (Brodské SKA)

jak p. jako

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

ako, jako²
I. spoj
A. podr
1. uvádza príslovkovú vetu spôsobovú, ako, niekedy ako súčasť dvojčl. spoj. tak-ako: dal gest Martin, iako swrchu pisse se, 20 fl (ŽK 1453); gest tak, ako on powedel predo mnow (ŠÁŠOV 1578); chceme sprawczy toho bitj, ako na hodnowernich lidj zaležy (ŽEMBEROVCE 1586); tak gako prawo wihledawa (JELŠAVA 1595)
2. vyj. prirovnávací vzťah, často ako súčasť zlož. spoj. (j)ako i, tak (j)ako, než (j)ako, rovne (j)ako al. dvojčl. spoj. tak - (j)ako, tým spôsobom - (j)ako: cziny gako falessni zli, samorostli s kurwi sin (SKALICA 1432 SČL); (jej veľkomožnosť) to da na poddanych znovu predavati i ako i slaniny prežlkle (PAPRADNO 1673 LP); počkag, esste ta ako psa zabigem (KRUPINA 1735); (hrozby) k predsevzatéj reči prislúchajú jako do kári treťé koleso (BR 1785); bola pekná jako andel (PV 18. st)
3. uvádza príslovkovú vetu časovú al. miestnu, keď, čo: juz tomv mynulo na Szwati Jan tri roky, yako mne tak balamuczi (KRAČÚNOVCE 1580); dawno ty maš na mna oko, esstye ako som woli pasol (D. JASENO 1732); za Nowaky, gako se czesta do Prywicze a do Boynicz djely, tam sa rosissly (BOJNICE 1773)
4. vetu podmienkovú, ak: prawom, yako nam Pan Buoh pomuože, nolle velle misime (s. l. 1644)
5. vetu príčinnú, lebo, keďže: gestli by se prihodilo, yako su nestale lidske wiecy, žie by Mikulass Kramar chtiel ten dom prodati (P. ĽUPČA 1587); položil sem wás za potupnych a za ponjženych u wsseckého lidu, gakó ste nezachowáwali cesti mé (KB 1756)
6. vetu predmetovú, že; wyznawame tymto zapisem, yako sme Beno Ssymkowicze z geho syni dokonali a vrownali (L. TRNOVEC 1573); instans zatym bude wedjety, yako ma procedowaty strany swogeg wecy (s. l. 1660); newiem, gako by bol obstal (NECPALY 1749)
7. vetu podmetovú, že: neny tayno wssetkey rade, yako tato swemv bratv pvstyla a predala (DIVIAKY 1595); asnad jest juž i znamo Vašim U. M., jako sme mnozi na ničom nezustali skrze cisarskych vojakov (V. LOVČA 1682 LP)
8. vetu prívlastkovú: kupil tym obyczegem, yako sam byl kupil od Ballaze Jarotky (P. ĽUPČA 1552); takowu kriwdu trpela, jako my trpime od husaruw a hajdukov (D. STRHÁRE 1673 LP); kigacik takowy, yako suhage za wolmy nosa (N. MESTO n. V. 1746)
9. doplnok: przywedl by geho pred prawo yako gistinnika (ŽK 1473); Klimko Jeranowicz yako diedicz s potomky swogimi slobodne vžiwaty ma (P. ĽUPČA 1586); richtar gich gako slobodnikow, ne gako sedlakow sudy (GALANTA 1663)
B. prir
1. vyj. zlučovací vzťah so zdôraznením, obyč. ako súčasť zlož. spoj. ako i, ako tiež, aj ako al. ako súčasť dvojčl. spoj. ako - tak, tak - ako (i), ako - i, ako (i) - tak (i): gma vtrpieti teez iako y ten, koho vwel (ŽK 1473); tak gednemu ditieti, yako druhemu prwssey y posledney zeny (P. ĽUPČA 1551); gedneho yako drvheho raczyte pred sebe pozwaty (DIVIAKY 1595); tak na pohnutj, yako y nepohnutj statek (SLIAČE 1612)
2. uvádza príklad al. výpočet v prístavku, totižto: wsseczkno, czoz w domie potrzebugi, yako kotel a ginssy sud aneb nadobie (ŽK 1473); zobraly dobrych lydy, yako Gyrika Hanna, Lenharta Pusskara, Petra Budawedy, kneze Mychale Mokossyna (P. ĽUPČA 1578); čo se twrdo strowiti muže, gako udene maso, buob, šussowice (RT 17. st)
II. čast
1. vyj. neurčitosť, pochybnosť o obsahu výpovede, vlastne, akosi, akoby: to se my gako nezda (VESELÉ 1583); geslyže possťawat budess, gako za stracené meg (KB 1757)
2. vyj. približnosť, asi, okolo: Grega ssaczuge sskodu yako dwanacet zlatich (ŠEMŠA 1580); pribehli Tatari newelkem počtu, yako 60 mužuw (RUŽOMBEROK 1605); nachazelo se gako na dwa fl starich penezj (ZVOLEN 1633)

jako¹, jak¹ zám prísl
1. uvádzal. priamu otázku, ako: yako ty meno? (RS 1625) ako sa voláš?; yako gsi sa sem dostal a prečuo tia sem wzali? (ORAVA 1735); jako on sztanól tslovekom? (MCa 1750); qvam: gak, gak wélmy; qvam longe: gak daleko? (KS 1763); zápornú otázku (s významom opyt. zám. prečo): qvidni?: prečo ne? gakó ne? (KS 1763)
2. rečnícku otázku, načo by, prečo by: wyslékla sem se z sukni még, gakó sa oblečem do ny. Umjla sem nohi mé, gako gjch zase zasspinjm? (KB 1757) načo by som si ju znova obliekla; načo by som si ich zasa zašpinila
3. vetu zvolaciu: o, jak težký ortel budú tito míti; urodenosť milá, jaks mne opustila (ASL 1676; 1687); och, gak w hrozném nebezpečenstwy byl postawený nebohý Mardocheus (MP 1718); o, jako se barz ponyisél (HPS 1752)
4. v spoj. s príd al. prísl vyj. mieru, množstvo (prísl. význ.): podle toho, gak weliky neb malj flayster chceš wariti; wlož do neg každeho, gak mnoho se mezy dwa prsti wezme (RT 17. st)
L. j. kto niekto, j. kedy niekedy: ut sunt homines: gakó kdo; pro ratione temporis: gakó kedy (KS 1763); jakotak(o) má platnosť neurč. zám. akosi, nejako (význ. blízke prísl. ledabolo, nedbanlivo): ut ut: gakó takó; nedbanliwě, pomálu, ledabylo (KS 1763); (poddaní) ktery este gako-tak gazdugu (ĽUBEĽA 1783); když ťe jako-tako do hrobu odprowada (CDu 18. st); j.-tak do istej miery: což sice gessče gak tak strpeno može býtj (MP 1718)
F. byť by jako bolo nech je akokoľvek: bit bj jako bolo, to ge naša paša (D. TISOVNÍK 1774)