jachtať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok.
1. zajak(áv)ať sa: j. od narodenia
2. expr. so zajakaním hovoriť (od strachu ap.): hneď prídem, j-ce
jachtať -chce/-chtá -chcú/-chtajú (ne)jachci/(ne)jachtaj! -chtal -chtajúc -chtajúci -chtanie nedok.
jachtanie -nia s. 1. lek. ▶ rečová chyba prejavujúca sa opakovaním obyč. začiatočných slabík slov al. neschopnosťou vyslovovať slová plynulo, bez prerývania; syn. zajakanie sa: náznak jachtania; vyliečil sa z jachtania 2. expr. ▶ zmätená, nesúvislá reč: rozpačité, zmätené j. ▷ ↗ i jachtať
jachtať -chce/-chtá -chcú/-chtajú (ne)jachci/(ne)jachtaj! -chtal -chcúc/-chtajúc -chcúci/-chtajúci -chtanie nedok. 1. lek. ▶ trpieť rečovou chybou prejavujúcou sa opakovaním obyč. začiatočných slabík; syn. zajakať sa, zajakávať sa: dieťa odmalička jachce 2. expr. (ø; čo) ▶ prerývane, zmätene niečo hovoriť (obyč. v citovom rozrušení); syn. bľabotať, hatlať: začal nezrozumiteľne, náhlivo j.; j. hlúposti; preľaknutým hlasom jachtal; Už sa nesmial, jachtal nedočkavosťou ako vlk, keď zacíti krv. [L. Ťažký] ▷ dok. k 1 ↗ zajachtať
habkať expr. 1. neisto, trhano hovoriť (bez organickej poruchy reči) • zadŕhať sa • zadrhávať sa • jachtať • zajachtávať sa • hovor. koktať: habká, zadŕha sa, jachce, nevie, čo má v rozpakoch povedať; od strachu sa zajachtáva, kokce
p. aj zajakať sa, hovoriť
2. p. tápať 1 3. p. hmatať
hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)
porov. aj kričať 1
2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať
jachtať p. zajakať sa
zajakať sa, zajakávať sa trpieť rečovou chybou prejavujúcou sa opakovaním obyč. začiatočných slabík; trhano, prerývano hovoriť aj bez organickej poruchy reči • jachtať • zajachtávať sa • zried. jachčiť: od troch rokov sa chlapec začal zajak(áv)ať, zajachtávať • hovor. koktať: keď hovorí na verejnosti, začne vždy koktať • nár. ikať (Kálal) • zadŕhať sa • zadrhávať sa • zasekávať sa (bez organickej poruchy): v rozpakoch sa zadŕha za každým druhým slovom • expr.: brbtať • brbotať • brblať • hatlať (nezreteľne hovoriť, nevýrazne artikulovať samohlásky, často aj pri rečovej chybe) • expr. bľabotať (nesúvisle, nezrozumiteľne hovoriť): starec si čosi bľaboce
jachtať, -ce, -cú (zried. i -tá, -tajú), -tajúci, rozk. -ci nedok.
1. trpieť poruchou reči, zajakávať sa;
2. expr. (bezpredm., zried. i čo) trhane, zajakavo, jachtavo hovoriť pri citovom pohnutí, napr. pri ľaku, prekvapení ap.: Milosrdenstvo! — jachtal. (Fig.); jachtal nezrozumiteľné slová
|| jachtať sa expr. zried. zajakavo, jachtavo hovoriť, jachtať: Hľadal slová, jachtal sa. (Rys.)
jachtať nedok. gem, top jachtavo hovoriť, koktať: Kobi si búu̯ išóu̯ pomáli, bi si ňejachtau̯! (Mur. Dl. Lúka REV); Náš strídz jachcú (Návojovce TOP)
jachtať sa nedok. jstrsl, priev zajakávať sa: Ňemá aňi poriadnu reč, len sa tag jachce (Prochot NB); Veď uš povec, čo kseš, ňejachci sa toľko! (Prievidza)