Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

izraelský príd. k Izraelčan, Izrael

izraelský -ká -ké príd.

izraelský¹ -ká -ké príd. bibl., hist. ▶ súvisiaci s Izraelom¹, Jakubovým pokolením: synovia izraelskí

izraelský² -ká -ké príd. ▶ súvisiaci s Izraelom², židovským štátom v juhozápadnej Ázii, s Izraelčanmi; nachádzajúci sa v Izraeli²; pochádzajúci z Izraela²: i. premiér, spisovateľ; izraelské osady; vysielanie izraelského rozhlasu; šéf izraelskej diplomacie □ polit. admin. Izraelský štát Izrael²; bibl., hist. Izraelské (severné) kráľovstvo staroveký štát, ktorý vznikol po Šalamúnovej smrti (931 pred n. l.) odtrhnutím desiatich severných kmeňov od Dávidovej dynastie

izraelský príd. ‹VM› k Izrael (biblické meno starozákonného patriarchu Jakuba [Jákoba] al. názov štátu Izrael): i-é vyznanie židovské

Izrael¹, -a m.

1. bibl. starozákonný patriarcha Jakub;

pren. hromad. Židia, Židovstvo: synovia I-a Židia;

2. zried. žid; izraelita: Každého Izraela bolí, keď ho hatia plniť zákon. (Kuk.);

izraelský príd. židovský: bibl. synovia i-í Židia;

spodst. Izraelskí, -ých m. starozákonní Židia

Izrael², -a/-u, 6. p. -i m. židovský štát na území Palestíny;

Izraelčan, -a, mn. č. -ia m. obyvateľ izraelského štátu;

Izraelčanka, -y, -niek ž.;

izraelský príd.