izolovaný príd.
1. oddelený, osamotený: i. pacient; i. od kolektívu; i-é slová jednotlivé
2. chránený pred tepelnými zmenami, vlhkosťou, zvukom ap.: i. proti hluku; i. vodič s izoláciou (význ. 2);
izolovane prísl. k 1: i. žiť;
izolovanosť -i ž. izolácia (význ. 1)
izolovanosť -ti ž.
izolovanosť -ti ž. ▶ stav odlúčenia, oddelenia niekoho, niečoho od istého celku; syn. odlúčenosť: sociálna i. cudzincov v zahraničí; geografická, politická i. krajiny; i. štvrte; samostatnosť neznamená i.; zbaviť sa pocitu izolovanosti; prekonať bariéry vzájomnej izolovanosti; Dávno už prešli časy vznešenej básnickej izolovanosti, už nikto nežije a netvorí v slonovinovej veži. [Ľ. Jurík]
izolovaný príd. ‹t›
1. osamotený, oddelený, odlúčený, separovaný: i. jav; i-é postavenie; i. pacient, väzeň; šach. i-á figúra nemajúca oporu v susedných figúrach, ktoré by ju kryli; lingv. i-á hláska jednotlivá, nevyskytujúca sa v slove; i-é slovo bez kontextu al. nemajúce popri sebe slová etymologicky príbuzné; i. tvar v tvaroslovnej sústave ojedinelý; mat. i. bod (množiny); i-á množina podmnožina topologického priestoru, ktorej každý bod je jej izolovaným bodom; odb. i. uzol uzol grafu, s ktorým neinciduje nijaká hrana
2. vybavený, chránený izolačnými prostriedkami, izoláciou 3: tepelne, zvukovo i-á miestnosť; i-é elektrické vedenie; i. kábel, drôt;
izolovane prísl.;
1. osamotený, odlúčený, oddelený: i. vývoj, i-á skupina ľudí, byť i. od verejnosti; i. text, i-é slovo;
2. tech. zaistený pred pôsobením teploty, vlhkosti, požiaru ap.;
el. tech. chránený pred dotykom s iným vodičom: i. drôt, i. vodič, i. kábel, i-á stena;
izolovane prísl.: žiť, pracovať i.;
izolovanosť, -ti ž. osamelosť, odlúčenosť