izbica -e -bíc ž. zastaráv. al. expr. izba
izbica -ce izbíc ž.
izbica -ce izbíc ž. zastar. ▶ obytná miestnosť v dome, byte, budove, izba: podkrovná i.; všetci spávali v jednej izbici; S nepríjemným pocitom vstupuje do izbice zariadenej jednoduchým roľníckym nábytkom. [E. Farkašová]; Hoci vonku svieti slnko a nad prielohmi v parku dôverne bzukocú včely, pána v šedivej izbici preukrutne oziaba. [P. Karvaš]
cela malá tmavá obytná miestnosť so skromným zariadením: mníšska, väzenská cela • izbica • komôrka: opát zašiel do svojej izbice • zastar. temnica • kobka (tmavá klenutá cela): kobky pre odsúdených
izba obytná miestnosť: obývacia izba, hotelová izba • zastaráv. al. expr. izbica • salón (izba na prijímanie návštev): hudobný salón • zastaráv. chyža • šalanda (v minulosti veľká izba pre sezónnych robotníkov, expr. veľká neútulná izba): bývať v šalande • kniž. komnata (veľká izba, obyč. v paláci): kráľovská komnata • zastar. svetlica (lepšie zariadená izba): hosťovská svetlica (Zúbek) • subšt. cimra: kasárenská cimra
p. aj cela
izbica p. izba
izbica, -e, -bíc ž. izba, obyč. menšia: starosvetský dom so štyrmi izbicami (Kuk.)
izbica ž. 1. expr. menšia izba: Chudobnica bola dobrá, len tag rozvona̋vala po izbici (Val. Dubová DK); izbica (Bošáca TRČ) 2. drevený pilier mosta: Šetki ľadi sa na izbicách po_dzámkom nastoporčiľi (Dol. Lehota DK); Most f Kubíňe má dve izbice (Pucov DK)