Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

istota -y -tôt ž.

1. nepochybná pravda; pevné presvedčenie: i. poznania, mať i-u v niečom; s i-ou tvrdiť; pre i-u ešte skontrolovať

2. prejav schopností, zručností, viery vo vlastné sily ap.: intonačná i. (speváka); i. vystupovania; konať s i-ou, dodať niekomu i-u

3. záruka bezpečnosti, zabezpečenia: v práci je jeho i.; poskytnúť niekomu i-y; sociálna, finančná i.

i. je i. treba sa poistiť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
istota ‑y ‑tôt ž.

istota -ty istôt ž.

istota -ty istôt ž. 1. ▶ pevné presvedčenie o niečom; istá, nepochybná pravda: vedecká i.; overená i.; nezlomná i. víťazstva; pravdepodobnosť hraničiaca s istotou; s istotou to neviem; s istotou niečo tvrdiť; odkiaľ berie tú istotu?; to nás napĺňalo istotou, že sme konali správne
2. (i v čom) ▶ prejav viery vo vlastné sily vo vzťahu k istej činnosti al. prejav dôvery v niekoho; dokonalosť v ovládaní niečoho; syn. obratnosť, zručnosť: intonačná, hlasová i. speváka; i. pohybov, v držaní tela; získať, mať, stratiť istotu; prípad otriasol jeho istotou; chýbala mu i. v rukách a presná muška; oči mu žiaria a v jeho hlase cítim sebavedomú istotu dieťaťa; s istotou sa na niekoho spoľahnúť
3. ▶ stav, pocit bez reálnej hrozby nebezpečenstva; syn. bezpečnosť, bezpečie: pocit istoty domova; to mu dáva istotu
4. často pl. istoty ▶ predpoklady, opatrenia na dodržanie niečoho, záruka bezpečnosti, zabezpečenia: finančná i.; existenčné, sociálne, majetkové istoty; i. blahobytu; záruka životnej istoty; oprieť sa o morálne istoty; mať nárok na právnu istotu; nevymeniť istotu za neistotu
5. zastar. ▶ peňažná záruka: zložiť istotu
fraz. hrať/ísť na istotu používať osvedčené postupy, neriskovať, neexperimentovať; istota je guľomet byť si istý je veľmi dôležité; istota je istota prednosť sa dáva tomu, čo je nepochybné, isté; [len] pre istotu [robiť/urobiť niečo] a) radšej b) z opatrnosti, predvídavo; so železnou istotou zaručene, pevne

-ota/154544±104 2.91: substantíva ž. N sg. 54935→54798
+37
−11
hodnota/11349 sobota/8905 teplota/5857 porota/2845 jednota/2503 istota/1854 neistota/1712 lehota/1669 robota/1652 hmota/1529 ochota/1410 samota/1260 Lehota/1234 čistota/1010 (79/10009)

istota 1. istá, nepochybná pravda • určitosť: vedecká istota; s určitosťou niečo tvrdiťnespornosť: nespornosť faktupresvedčenie: s istotou, presvedčením niečo očakávaťbezpečnosť: tvrdí to so stopercentnou bezpečnosťou

2. prejav viery vo vlastné sily vo vzťahu k práci, k činnosti a pod.: istota v držaní telaobratnosťzručnosť: získať obratnosť, zručnosť v niečomspoľahlivosť: spoľahlivosť v konanísebavedomiesebadôverasebaistota (viera vo vlastné sily): nemá dostatok sebavedomia, sebadôvery, sebaistotynebojazlivosťkniž. nebojácnosťodvaha: stratiť odvahusmelosť

3. p. záruka 2


presvedčenie chápanie skutočnosti, ktoré človek pokladá za správne a nesporné • zmýšľanie: náboženské presvedčenie, zmýšľanie; konať podľa svojho presvedčenia, zmýšľanianázornáhľad: politické názory, náhľady; vyjadriť svoj názor, náhľadsvetonázorsvetonáhľad (sústava názorov o okolitom svete): idealistický svetonázor, svetonáhľadviera (pevné presvedčenie o jestvovaní, o správnosti niečoho): viera v posmrtný životvyznanievierovyznanienáboženstvokniž. konfesia (pevné presvedčenie o jestvovaní Boha, pridŕžanie sa tohto presvedčenia): kresťanské, židovské vierovyznanie, náboženstvo; sloboda vyznania; byť bez konfesiezásada (pevne ustálené presvedčenie o konaní, správaní): nemenné životné zásadykniž. krédo: konať podľa svojho krédaistota (pevné presvedčenie): s istotou niečo tvrdiťmienkaúsudok (výsledok usudzovania, uvažovania): verejná mienka; urobiť si úsudok o niečommyseľ: je mu to proti mysli


sebavedomie vedomie vlastnej hodnoty, dôvera vo vlastné sily, schopnosti • sebadôverasebaistotaistota: nemá dostatok sebavedomia, sebadôvery, sebaistoty, istotyhrdosťpýcha: hovoriť s hrdosťou, s pýchou o svojej rodinezastar. samodôvera: vzbudiť v dieťati stratenú samodôveru (Vajanský)zastar.: sebavedomosť (Timrava)povedomie


zaopatrenie súhrn životných potrieb človeka: doma má celé zaopatrenie; hmotné zaopatrenie v chorobezabezpečenie: sociálne zabezpečeniezábezpeka: mať zábezpeku v starobeistota: v práci je jeho istota


záruka 1. prevzatie zodpovednosti za niečo: ročná záruka na televízny prijímačhovor. al. zastar. garancia: poskytnúť garanciu kvality

2. predpoklady opatrenia na dodržanie niečoho: pevné záruky práv občanovzábezpeka: materiálna zábezpekaistota (záruka bezpečnosti): poskytnúť niekomu istotukaucia (finančná záruka): zložiť kauciuzabezpečenie (súbor opatrení poskytujúcich bezpečnosť): sociálne, existenčné zabezpečeniezaopatrenie: zaopatrenie v starobehovor. al. kniž. garancia: dať niekomu garanciu na niečokniž. záštita: matka je záštitou rodiny

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

istota, -y, -tôt ž.

1. nepochybná pravda, pevné presvedčenie o niečom, nepochybnosť: vedecká i., i. poznania; mať i-u v niečom; s i-ou tvrdiť; s i-ou predpokladať, očakávať; otriasť i-ou niekoho; istota je istota (úsl.) prednosť sa dáva tomu, čo je isté; so železnou i-ou nepochybne, zaručene, pevne;

2. zručnosť, obratnosť, spoľahlivosť v niečom: i. ruky, i. pohybov, hlasová i. speváka; získať i-u v niečom rutinu;

3. bezpečnosť, zabezpečenie: právna i., pocit i-y; byť, cítiť sa v i-e; dať, poskytnúť i-u

pre (lepšiu) i-u radšej;

4. sebavedomie, nerozpačitosť, nebojazlivosť: i. vystupovania; stratiť, získať, nadobúdať i-u sebadôveru;

5. práv. zastar. peňažná záruka, zábezpeka: zložiť i-u

istota ž.
1. nepochybnosť, pevné presvedčenie o niečom: A máž istotu, že ťa ňeokradňe? (Ležiachov MAR); Aspon máš teraz istotu! (Nandraž REV)
F. istota je istota (Bobrovec LM) - treba sa poistiť
2. spoľahlivosť: Pre lepšiu istotu tašle žene črevá na sťenu cápaťi (Čelovce MK)
F. vidľička je čistota, ručički sa istota (Blatnica MAR) - žart. spoľahlivejšie je jesť rukami

histota p. istota


istota [(j)i-, hi-] ž práv
1. nesporná pravda, nepochybnosť: gystota teg wecy (BUDATÍN 1627); o tegto wecy ystotu wihledawat nebudem (MS 1758)
L. s i-ou, v i-e istotne, naisto: z jistotu nam dajte vedet (ZLIECHOV 1663 LP); gjž gsme to w gistote ppznali (SC 17. st); (na, za) i-u dávať, klásť tvrdiť, svedčiť, uisťovať: slowmi mnohyma gistotu dawal (KB 1756); certifico: na gjstotu dáwám, za gistotu kladem, dáwám (KS 1763); mluviť, volať na i-u prisahať, zaprisahávať sa: mecastori: zagiste; na gistotu mlúwjm, wolám na gistotu (KS 1763)
2. uistenie, záruka: miel sem gistotu na to rok a den; on gi dal swogi gistotu (ŽK 1473); strany ssindola wibitya na muri a bassty ze gistota nemuze se oznamity, kolik se gich wibilo (SKLABIŇA 1643)
L. pre (istú, istejšiu, lepšiu, pevnejšiu, väčšiu, vernú) i-u na zabezpečenie, kvôli zabezpečeniu: pro stalost a pewneyssi istotu to w knyhi nasse gsmie kazaly zapsaty (ŽK 1489); prze gysteyssi gistotu daly sme na to peczeti przitlaczity (VELIČNÁ 1544); pre istu istotu tento list mu peczeti sem zapeczetil (NECPALY 1564); pro lepssu a wetssu gistotu bola pozadala k tomuto testamentu (svedkov) (JELŠAVA 1595 E); pro wernu gistotu revers z mogy pečety potwrzeny wen widawam (BOCA 1674); pro wetszy histotu (KRUPINA 1684); pro lepšj gistotu mužeš každi den rano takowy prach dobitku dawat (RN 17.-18. st)
3. usvedčujúci predmet: penize strati a gistotu obdrzy gistinnik a wezme swe zbozi domuow; ktoz z gistotu popadem bude, na toho netrzeba zadneho swiedomi (ŽK 1473)
4. písomný dôkaz, osvedčenie, potvrdenie: prnesie sebow gystotu, ze gest geho priatel (PLIEŠOVCE 1585); nam ukazalj gistotu neb dowolenj (Č. BREZOVO 1725)

Istota_1 Istota Istota_2 Istota
istota
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) istota
G (bez) istoty
D (k) istote
A (vidím) istotu
L (o) istote
I (s) istotou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) istoty
G (bez) istôt
D (k) istotám
A (vidím) istoty
L (o) istotách
I (s) istotami

Zvukové nahrávky niektorých slov

a istoty by mali et la sécurité devraient
a táto istota mu et cette certitude, lui
istoty a musí byť sécurité juridique et doit être
istoty a v súlade sécurité juridique et conformément
právna istota a transparentnosť sécurité juridique et transparence
právnej istoty a stability sécurité juridique et stabilité
sa môže zmeniť na istotu peut se changer en certitude
zmeniť podozrenie na istotu changer en certitude les soupçons
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu