Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

iste, isto

I. istejšie prísl.

1. v zhode so skutočnosťou, nepochybne, zaručene: (ne)viem to i.

2. s istotou, pevne, smelo: správal sa už istejšie; postupovať pomaly, ale i.

3. bezpečne: cítiť sa i.

II. expr. i isteže, isto-iste čast. vyj. istotu, určite, naisto, naozaj, bezpochyby: i. príde; celkom i. tam stál; i., urobili sme chyby pravdaže

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
iste, isto prísl. i čast.
takisto, tak isto zám.

iste, isto 2. st. -tejšie prísl.

iste, isto čast.


isto-iste, pís. i isto iste, istoiste čast. expr.

iste1, isto1 prísl. 1. 2. st. -tejšie ▶ s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou, pevne: pomaly, ale i. sa blížila k cieľu; pôsobiť vo vystupovaní istejšie; najistejšie je spoliehať sa sám na seba; Keď sa po čase dievča istejšie postavilo na nohy, pobehúvalo okolo neho, sprevádzalo ho po dome i po ulici. [A. Habovštiak]
2. 2. st. -tejšiebez pocitu ohrozenia, nebezpečenstva; syn. bezpečne: medzi blízkymi sa cítila isto
3. ▶ v zhode so skutočnosťou; syn. zaručene: neviem to i.; vedel i., že poblúdil
parem. Božie mlyny melú pomaly, ale isto každá krivda, nespravodlivosť bude raz potrestaná


iste2, isto2 čast. 1. ▶ vyjadruje istotu, presvedčenie o správnosti tvrdenia; syn. istotne, určite, nepochybne: zajtra i. prídem; i. sa do večera vráti; i. by ma neoklamal; i. nemala viac ako pätnásť; i. rád pomôže; i. je to pravda; i. sa tomu mohol vyhnúť; takýto návrh by takmer i. znamenal zvýšenie počtu úradníkov; Smialo sa [dieťatko], lebo iste bolo naspaté do vôle. [M. Jančová]
2. ▶ vyjadruje predpoklad, že platnosť nasledujúceho výrazu al. výpovede je vysoko pravdepodobná; syn. pravdepodobne, asi, akiste, zaiste: i. každý z nás pozná rozprávku o perníkovej chalúpke; odpoveď na túto otázku i. zaujíma nielen ženy, ale aj mužov; ako i. viete, súčasná dopravná situácia v Bratislave nie je práve najlepšia
3. v spojení celkom iste ▶ zdôrazňuje istotu, pevné presvedčenie o platnosti výroku, výpovede; syn. istotne, zaiste, bezpochyby: celkom i. to bol on; celkom i. som to počul; toto mužstvocelkom i. najťažšiu a najtvrdšiu obranu
4. iba iste2 ▶ nadväzuje na kontext a vyjadruje zdôraznené uznanie možnosti, súhlas, prisvedčenie, kladnú odpoveď; syn. zaiste, isteže, pravdaže, samozrejme: i., mal by o tom pouvažovať; i., nie je to jediný spôsob riešenia; môžem sa ťa niečo spýtať? - i.
fraz. iron. no isto (v replike) tak, ako to podávaš, to určite nie je


isto-iste, pís. i isto iste čast. expr. ▶ vyjadruje zosilnenú, zdôraznenú istotu, pevné presvedčenie o správnosti tvrdenia, predpokladu, celkom isto, určite, nepochybne, zaručene: i. mu to povie; isto iste každé dieťa a aj dospelý videl film o Indiánoch; cenová ponuka pobytov vás i. nenechá ľahostajnými; Len čo je ako rosa čisté a páli ako slnca plam, nezhynie isto-iste. [P. Bunčák]


naisto1, pís. i na isto prísl. ▶ súc si istý uskutočnením niečoho, jednoznačne, definitívne, pevne, napevno1: nemôžem n. povedať, či budem hrať; čo sa týka príprav, ešte nič n. nemáme vybavené; Čakal teraz už naisto jej pochvalu. [Ľ. Feldek]fraz. ísť naisto a) používať osvedčené postupy, neriskovať, neexperimentovať b) byť na niečo pripravený, mať presné informácie, nekonať náhodne

-o/19676156±19853 27.50: partikuly 392672→379328
+2045
−342
možno/114294 no/71486 áno/70715 čo/41248 jednoducho/29762 skoro/13845 okolo/11118 takisto/10976 to/3327 zo/2802 isto/1764 naisto/1608 preto/1305 (31/5078)

-sto/303533±13 3.12: adverbiá 1. st. 94403 často/75845 čisto/4896 isto/4053 načisto/2593 neisto/1743 husto/1353 prosto/740 pričasto/567 hmlisto/547 sebaisto/448 zápalisto/315 pusto/188 naprosto/185 (32/930)

-sto/303533±13 1.92: konjunkcie 887 namiesto/640 takisto/168 isto/79

-sto/303533±13 2.09: partikuly 15542 takisto/10976 isto/1764 naisto/1608 čisto/641 prosto/553

-to/3584667±2698 1.73: adverbiá 1. st. 132794 často/75845 nato/10220 ľúto/6853 čisto/4896 isto/4053 načisto/2593 bohato/2227 rozpačito/1807 neisto/1743 husto/1353 kruto/1280 žlto/1011 horúčkovito/986 (241/17927)

-to/3584667±2698 4.95: partikuly 20574 takisto/10976 to/3327 isto/1764 naisto/1608 preto/1305 čisto/641 prosto/553 totižto/222 zato/150 takto/17 facto/11

-to/3584667±2698 33.66: konjunkcie 77798→77797
+161
−242
preto/40609 to/28541 zato/6469 nieto/1198→1197
+161
−242
namiesto/640 takisto/168 isto/79 buďto/58 totižto/36

isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • istesmelo: isto, smelo prekonával všetky prekážkypevneneomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľomspoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky

2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • istebezpečneneohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečnespoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo

3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • isteistotnezaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziťdozaistanaistourčite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepšízaručenebezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívibezpochybynepochybnenesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasyzrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledokpresne: viem to celkom isto, presne, že príduexpr.: istežeisto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžupevneskalopevneexpr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspechexpr.: istučkoistučičkoisto-istučkoisto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rádpodistýmakiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ránocelkom istocelkom istecelkom určiterozhodnenapevnoexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetónbetónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarísubšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debatystoj čo stojčo by čo boloza každú cenuza každých okolnostínech sa deje čokoľvekfraz. expr.: aj keby hromy biliaj keby tragače padali

4. p. pravda2 1, veru, skutočne 2


pravda2 1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; nadväzuje na kontext s významom uznania možnosti • pravdažeprirodzenepochopiteľnesamozrejme: stretneme sa, pravda(že), prirodzene, až večer; pochopiteľne, samozrejme, nie je to jediný spôsobveruexpr. veruže: veru(že), nás sa to netýkaisteistozaisteexpr. isteže: iste(že), zaiste, mohol sa tomu vyhnúťurčitedozaista: určite, dozaista, dá sa to povedať aj ináčhovor. jasnézastaráv. samosebou: no jasné, samosebou, je to taksubšt. jasnačka • nespráv. ovšem

2. pobáda na súhlas s výpoveďou • všakexpr. všakže: Vrátiš sa ešte, pravda, však(že)?expr.: všakvervšakhejzastaráv.: všakánovšakpravda: Pomôžeš mu, všakver, všakhej?hovor.: nošakhejženár. nočak: Ty ma neprezradíš, nošak, hejže?


rozhodne 1. vyznačujúc sa schopnosťou al. prejavujúc schopnosť obyč. rýchlo a bez pripustenia námietok, odporu a pod. niečo konať • rázneenergicky: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť všetky obvineniapevneodhodlane: pevne, odhodlane sa postaviť na obranu svojich právprudkoostrorezkostrmotvrdo: prudko, ostro, tvrdo obhajovať svoje názoryrezolútnekategorickynekompromisne: rezolútne, kategoricky, nekompromisne žiadať nápravuradikálne: treba rozhodne, radikálne zasiahnuť proti zločinnosti

2. vyjadruje istotu, potvrdzuje platnosť výroku • isteistoistotnenaistodozaista: rozhodne, iste, isto sa večer vráti; to istotne, naisto, dozaista neurobil onnaozajurčite: naozaj, určite sa nebude musieť za nás hanbiťbezpochybynepochybne: bezpochyby, nepochybne sa jej dobre daríexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetónbetónovofraz.: bez debatystoj čo stojčo by čo boloza každú cenusubšt.: stopro • nastopro


skutočne 1. zodpovedajúc skutočnosti, ako v skutočnosti • faktickynaozajstne: skutočne, fakticky, naozajstne vynaložené nákladyozajstnehovor.: ozajskynaozajsky: konečne mohol ozajstne, ozajsky pretekaťopravdivozastar.: opravdovoopravdove: vyzerá celkom opravdivov skutočnostireálneobjektívne: to sa v skutočnosti, reálne, objektívne stalo

porov. aj skutočný 1

2. vyjadruje dotvrdenie, potvrdenie niečoho, potvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede • vskutkuozajnaozajveru: je to skutočne, vskutku dobrá správa; ozaj, naozaj, veru sa pekne rozvíjav skutočnostipopravdevlastnepodľa pravdypopravde povedané: v skutočnosti, popravde, vlastne treba priznať, že na to nestačíistoisteistotnezaistezaručenenepochybne: isto, istotne, zaiste, zaručene je to pravdafaktickyhovor. faktkniž. de facto [vysl. fakto]: fakticky, fakt, de facto neviem, či prídehovor. raz: skutočne, raz neviem, čo tým myslel

3. p. vôbec 1 4. p. doslova 2


veru dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; vyjadruje dôrazné prisvedčenie • naozajskutočnevskutkupoet. ver': to nám veru, naozaj dávno chýbalo; to je skutočne, vskutku pravdanužtakveru: nuž, takveru, nemal sa na to ulakomiťisteistoistotneexpr. isteže: iste(že), istotne, mal by sa nad tým zamyslieťpochopiteľneprirodzenesamozrejme: pochopiteľne, prirodzene, samozrejme, musí sa najprv zlepšiťpravdapravdaže: na to si, pravda, pravdaže, nemyslelpriampriamo: niečo také povedať je priam, priamo bezočivosťžeale: že, ale ťa vyhodím; ten je veru, ale čudákbaže: môže, baže môže ešte deň zostaťexpr.: veruževerabohuveraboževerubožejaverunár.: veraveraže: veruže, verabože, javeru, nemal si s ním začínaťexpr.: namojdušunamojverunamojpravdu: to sa mu namojdušu, namojveru, namojpravdu podarilozried.: čidačidažečidali: čida(že), čidali viem, čo mám urobiťexpr.: bisťubisťubohubohuprisámbohuprisahámbohuotcuprisámbohuotcuprisahámotcuprisámotcuprisahámbohuotcuexpr. zried. bouprisám: bohuprisám, bohu(otcu)prisahám, otcuprisahám, to nie je špásexpr.: prisámprisámbohprisámbohuprisámvačku: prisám(bohu), prisámvačku, nemyslel som, že vyhráhovor. expr. prisámfaktfraz. na moj hriešnu (dušu)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

iste i isto

I. prísl. (2. st. istejšie)

1. pevne, s istotou, s pocitom istoty, smelo: Hlavaj odpovedal rovno a iste. (Urb.); isto (iste) sa pohybovať; cítiť sa istejšie;

2. spoľahlivo, zaručene, naisto: viem, neviem to isto (iste); pomaly, ale iste (isto); celkom i.;

3. tak isto rovnako, zhodne: Tak isto neslobodno zabúdať ani na to, že ... (Pláv.)

II. čast.

1. určite, bezpochyby, nepochybne, naozaj, vskutku: Bola to iste moja vlastná vôľa. (Vaj.) Teda do videnia — ale iste! (Kuk.); expr. isto istučičko i istučičko isto celkom isto;

2. pravdepodobne, asi, akiste, zaiste: V pitvorčeku počuť kroky, pri dverách sa zastavili. Iste noví hostia. (Kuk.)


isto p. iste


takisto, pís. i tak isto

1. prísl. tým istým spôsobom, rovnako, práve tak, tak podobne, priam tak: Štefan urobil takisto. (Ondr.) Takisto bolo i s chlapmi. (Pláv.) Keď to Drak uvidel, spravil tak isto. (Chrob.)

2. čast. vytýka výraz, ku ktorému patrí, taktiež: Za stratené šťastie takisto relatívne kynie ti iné. (Vans.) Tanganika bol smädom na smrť utrápený, takisto aj ja. (Ondr.) „Ani ten nič nemá, do roboty chodí,“ — odpovedá človek tak isto dobrodušne. (Taj)

iste i isto (isťek)
I. prísl.
1. zaručene, určite, naisto: Ňeviem isto, či príďe, či nie (Detva ZVO); Nevedel som iste, ši prídeš (Nandraž REV); A to isce ona budze mac male? (Torysa SAB)
2. s istotou, pevne: Teras to uš tag isto ňetvrďiu̯ ako fčera (Ležiachov MAR)
3. bezpečne: Ked bola nemocná, g nikemu nescela ít, len doma sa cícila isto (Vištuk MOD)
II. čast.
1. vyjadruje istotu, nepochybnosť; určite, bezpochyby, veru: Ňeská to ňepotrebujú isťe (Tek. Breznica NB)
2. vyjadruje predpoklad, dozaista, akiste, asi: Isťe si čera bou̯ zaz mesťe (Prievidza); Ke_čandáre hu tam zebrali, isce tam nejedla (Ružindol TRN); Ňebol doma, isťeg bol v roboťe (Zborov n. Bystr. KNM)


isto p. iste

isto p. istý


istý [(j)i-, hi-]
I. príd
1. nepochybný: zbozy gest gisty geho erb (ŽK 1473); gisteyssyho nycz neny, nez iako smrt (PARÍŽOVCE 1564); to ge wec ista (HK 18. st); to gest gista prawda (RG 18. st)
2. zaručený, spoľahlivý: gedna strana druhey gistym poslem a listom ma dati wedieti (TRNAVA 1460 SČL); gisti swetkowe (RUŽOMBEROK 1571); skussene a giste lekarstwy (RN 17.-18. st)
3. majúci právnu preukaznosť, bezpečný, zabezpečený: pro gistssie swiedomie kwitanczi vdielal (ŽK 1472); pre istu istotu tento list mu peczeti sem zapeczetil (NECPALY 1564); možeme biti gisti a bespečni (MS 1758); gisti sj proti poraške (PR 18. st)
4. pevne presvedčený: gista gsauce, že spasena budem (PREŠOV 1684); když tjto znaky pritomne gsu o horucy zimnicy mužeme gistj byti (HT 1760)
5. vopred stanovený, určený: nemohli gsu w konecz gisti sie sprawiti; woliti rychtare na gisti den (ŽK 1493); požicel do gisteho dne a terminu (BREZNO 1587); prodal dwa lazy w sume gisteg za tri a dwacat zlatich (SLIAČE 1632)
6. známy, ale bližšie neurčený, akýsi: czlowiek w gistem swem kupecztwi (ŽK 1473); gisteho cžasu (BELÁ 1664) raz; wyniczu gistimu Stribula Palkowy zdal (ČAJKOV 1696)
II. v spoj ten(že) i. zám stotožňovacie už spomínaný, totožný: to giste magi w ruce dati rychtarzowi (ŽK 1473); w tomto gistem mestečku (BOJNICE 1614 U2); tentoze gisti Stephan (SLIAČE 1612); -e
I. prísl zaručene, naisto: to wim giste ((TRENČÍN) 1617-19); pro certo: giste, zagiste; gesste nemožem giste powedeti (KS 1763)
II. čast určite, nepochybne, naozaj: iste pomstwy neugde (LIPTOV 1698); walach giste mezy obyljm pasol (PONIKY 1793); -o vetná prísl bezpečne: dala bjch ti dala, ale neny misto any nenj čassu any nenj gisto (KC 1791); na isto prísl výraz: aleam emere: na negisto penize nekomu dati (LD 18. st)

isto isto

Zvukové nahrávky niektorých slov

pomaly ale isto zvyšoval lentement mais sûrement de

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu